Pred mnohými rokmi som absolvoval operáciu očí. Po zákroku som krátky čas znášal bolesti,ktoré boli primerané zákroku. Pamätám si,že kvôli bolesti som nemohol zdvihnúť oči. Každý pokus o zdvihnutie viečok mi spôsoboval bolesť. Po niekoľkých dňoch sa bolesť vytratila. Evanjelia hovoria o tom,ako Ježiš,skôr,ako začal hovoriť,zodvihol oči k nebu"Jn 17,20/. Mnohí majú/niekedy/ problém pozdvihnúť oči k Bohu. Ak majú problém,kvôli zdraviu,pozdvihnúť oči ako zmysly smerom hore,prečo by malo byť ľahké zdvihnúť duchovný zrak? Zdvihnúť duchovný zrak znamená zdvihnúť život z biedy na úroveň milosti. Tento jav sa nerodí ľahko. Všetci,ktorí sa považujeme za hriešnikov vieme,že ide o celoživotné dielo,ktoré človeka vyčerpáva,no pritom oblažuje na duši veľkými dobrodeniami. Cyril Alexandrijský píše:"Vidíš,ako Duch premieňa tých,v ktorých prebýva,akoby na iný obraz? Veď on ľahko prenáša od záujmu o pozemské veci k pohľadu iba na to,čo je v nebesiach, a od zbabelej ustrašenosti k odvážnej a ušľachtilej sile ducha"/LH II,s.969/. Boh je jediný,kto nám pomôže zdvihnúť viečka života na to,čo je užitočné pre večnosť. V bežnej komunikácii používame aj tento výraz-nemohol som odtrhnúť oči. To "zabodnutie očí" do niečoho nemusí byť dobré. Občas potrebujeme odtrhnúť zrak od márnivostí a zodvihnúť a uprieťho na skutočnosti naplnené milosťou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára