piatok 27. marca 2020

Všetko je inak.

V istej rodine chystali slávnosť. Jeden z členov rodiny jubiloval. Išlo o početnejšiu rodinu,každý dostal úlohu,ktorú mal splniť. Všetko režírovala mama. Ráno zvolala "grémium" a hovorila:ty urobíš to,ty zas ono a ty pôjdeš tam a tam a všetko mi budete hlásiť! Inak to nejde.  Niekto musí zaveliť. Jedno z detí sa vrátilo z vybavovačky a chcelo oznámiť splnenie úlohy. No,matka ho predišla a povedala:všetko je inak,situácia sa zmenila. Oznámenia tipu:všetko je inak,nie sú veľmi príjemné. Najmä vtedy,ak už človek mal rozrobené konkrétne plány. V súvislosti s vírusom pandémie sa nám zmenil štýl života. Všetko je inak,ako bolo predtým,za normálnych "bezvírusových" dní.1, V minulosti sme dosť kritizovali,ak niekto urobil iba to najzákladnejšie. Niekedy si povzdychneme a povieme:mohol sa snažiť viac,urobil iba odtiaľ potiaľ. Prekáža nám,ak človek aspoň niekedy, neurobí nad rámec toho povinného. V súčasnosti,v dňoch pandémie,sa v inštrukciách  spomína toto usmernenie:rob iba to najnutnejšie! Paradoxne,stáva sa,že nutné veci dávno nerobíme,rezignovali sme na ne,akoby už pre nás prestali existovať. Tento čas, môže byť pre nás časom znovaobjavovania podstatného...možno toho,čo je potrebné pre spásu duše. 2,V nedávnej minulosti sme kritizovali štýl života založený na izolácii. Hovorili sme,že nie je dobre,ak človek s nikým nekomunikuje. Z hľadiska psychiky to nie dobré. Povzbudzovali sme sa navzájom slovami:choď medzi ľudí,lebo sa ťa zmocní poriadne depka. Dnes,v dobe extrémnych vírusov,hovoríme opačne:s nikým sa nestýkaj a svoje kontakty s vonkajším svetom sa snaž obmedziť na minimum. Aspoň na jedno je táto výnimočná situácia dobrá: na to,aby sme sa "prehrabali" vo svojich kontaktoch a našli tie,ktoré by mali byť naj...Myslím na zanedbané a zabudnuté sľuby,ktoré sme niekomu dali,alebo na nesplnené povinnosti niekomu poďakovať za niečo,prípadne "dohnať" omeškané gratulácie...je čas zdvihnúť telefón a začať. 3,V minulosti sa niektorí ľudia sťažovali na to,že z dôvodu extrémneho vyťaženia poznajú iba:svoju spálňu,kanceláriu,auto,lietadlo...Dnes sa nám núka príležitosť byť doma. V jednom priestore môže byť spálňa,pracovňa,telocvičňa,čitáreň,spoločenská miestnosť. Nezabudnime na také niečo,ako je modlitebňa...V zhone života nám to nepríde ani na myseľ. Je čas to zmeniť. Najprv v hlave,potom v praxi. Doprajme si v rámci svojho programu aj chvíle s ružencom,Svätým Písmom,prípadne s niektorým,z bohatých duchovných programov v našich médiach...Všetko je inak. A ešte len bude,ak aspoň v niektorých bodoch zachováme stabilitu a vytrvalosť. A to aj vtedy,ak život bude mať tendenciu vrátiť nás do starých koľají.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára