Manželom

 

         Počas života sa nie raz ocitneme v náročnej situácii. Dokonca si myslíme, že si ani neporadíme. No zrazu sa niekto pri nás objaví a povie: „Netráp sa! Neboj sa! Nájdeme spôsob, existujú riešenia...“ Či už sa tieto slová povzbudenia splnia alebo nie, psychika ich privíta. Každému odpadne akoby kameň zo srdca. Ide o najlahodnejšiu reč, ktorú môžeme v tej chvíli počuť.

         V evanjeliu sa viackrát objavuje povzbudenie: „Nebuďte ustarostení...“ (Mt 6, 24 – 34) Veľmi dobre to padne najmä manželom. To, čo chcú počuť na prahu svojho manželstva alebo v jeho priebehu, sú tieto slová a myšlienky. Uvedieme niekoľko variácií slova „starosť“.

1.)  Vždy, keď sa niekoho pýtame, aké má zamestnanie, čo robí, čím sa živí, čomu sa venuje, môže odpovedať: „Mám na starosti to a to...“ O čom to hovorí? Hovorí o zodpovednosti. Neberie veci zľahka, ale chce dobrým veciam napomôcť, nespolieha sa na náhody. Nezrieka sa obety a námahy pre Božie dielo. Sviatosť manželstva Božím dielom je. Stojí za to prinášať obety v prospech manželského a rodinného života.

Zodpovednosť je neodmysliteľnou súčasťou obety, ale platí to aj opačne. Obeta úzko súvisí so zodpovednosťou. Je veľmi užitočné, aby manželia čerpali posilu z obety Ježiša Krista. Ona je zdrojom prajného prostredia vo sviatostnom manželstve.

2.)  „Mám starosť o niečo, o niekoho...“ O čo tu ide? O to, že sa o niečo alebo o niekoho zaujímam. Manželstvo je vhodnou príležitosťou, ako sa zbaviť sebectva a o niekoho sa zaujímať. Nie však povrchne, občas či platonicky, ale úprimne, trvalo a s láskou. Občas rodičia so smútkom povedia na adresu svojich detí: „Nič a nikto ho nezaujíma. Žije akoby pre seba.“ Manželský zväzok poskytuje dostatok možností, ako sa otvoriť a vyjsť z ulity a zacieliť potenciál lásky na konkrétneho človeka. Všetko, čo máš v sebe dobré, odovzdaj v prebohatej miere vo zväzku manželstva a rodiny.

3.)  „Mám starosť – niečo má trápi.“ Vzniká otázka, ako si poradím so životom; ako si poradím v tomto svete, keď vyznávam také hodnoty, ktoré svet odmieta. Zvládnem to? V roku 1989 vznikli rôzne revolučné nepokoje v Európe. Pamätáme si to aj z nášho prostredia. O to isté sa usilovali v tom čase ľudia v Číne. Toto povstanie bolo krvavo potlačené. V hlavnom meste, v Pekingu, je Námestie nebeského pokoja. (rozlohou ako Vatikán). Istý americký fotograf tam tajne nafotil zábery, ktoré  obleteli svet. Jedna z fotografií vošla do histórie zvlášť. Predstavme si za sebou 4 veľké tanky a pred nimi, čelom k nim, postavený jeden jediný muž v bielej košeli. Len tak stál, bezbranne, s rozpaženými rukami. Fotografia sa stala súčasťou 10 najvýznamnejších fotografií, odvtedy, čo tento výdobytok techniky evidujeme. Jeden človek sa postavil s holými rukami proti presile.

Manželia žijúci vo sviatostnom manželstve sa dnes môžu cítiť tak, že sú svojimi hodnotami neprijateľní pre tento svet. Neznámy muž v Pekingu tam stál bezmocne s rozpaženými rukami. Manželia sa majú postaviť svetu so zdvihnutými rukami. Tým naznačia, že čakajú posilu zhora. Sám Ježiš sa im prihovára slovami: „Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ (Jn 16, 33)

 

Prosba o Božiu pomoc je neoddeliteľnou súčasťou manželského života v prostredí viery. Boh ju určite počuje a primeraným spôsobom odpovedá. Odpovedá takto: „O nič nebuďte ustarostení.“ To neznamená, že manželia nemajú v živote starosti. Práve naopak. Je ich viac ako dosť. Ale vedomie, že Boh kráča s nimi, im dáva neuveriteľnú silu. Takú silu, ktorá svedčí o Božej prítomnosti, o jeho láske a o tom, že svojich verných posväcuje a obdarúva hojnými milosťami.