Pred obchodom s pekárenskými výrobkami sa rozprávali dve dámy v dôchodkovom veku. Vzájomne sa informovali o tom, čo idú kúpiť. Reč prišla aj na chlieb. Jedna z nich konštatovala:"Chlieb nakupujem iba tu. Nikde som lepší od tohto nenašla". Dnes si môžeme chlieb vyberať. Napr: podľa chuti, vône, tvaru, balenia, či trvácnosti. Kto má čas, pobehá aj pol mesta, aby našiel predajňu s tým najlepším chlebom.
Kresťan po chlebe túži. Po tom eucharistickom. V duchovnom slova zmysle lepší nenájde. Sú obdivuhodní tí, ktorí prejdú denne aj celé mesto, aby boli prítomní na sv. omši a mohli prijímať. Viera im pripomína, že prijímajú skutočné Pánovo telo krv, aj keď navonok nevidia nijaký podstatný rozdiel od chleba bežného. Nejde im o to, aby nasýtili svoje telesné zmysly, ale o nasýtenie duše. Aj duša potrebuje primeraný pokrm. Nič ju tak nenasýti ako práve tento Chlieb z neba. Ježiš hovorí:"Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba" /Jn 6,51/. On je náš živiteľ, iba on dokáže nasýtiť človeka tak, aby nehladoval, aby vytrval v dobrom, a aby neochvejne kráčal v ústrety večnosti. Ako sa môže prejaviť prijímanie tohto mimoriadneho pokrmu v praxi života?
1, Eucharistia má preniknúť celého človeka. Má mať v duchu evanjelia priaznivý dopad na jeho myslenie a konanie. Na adresu niektorých svojich činností zvykneme povedať:mám to v krvi!. Myslíme tým na určitú prax, ktorú sme sa v živote naučili, ktorú máme doslova zautomatizovanú. Niekedy obdivujeme iných ľudí, pre to, čo robia a ako to robia. Oni len jednoducho povedia:mám to v krvi!.
Tí, ktorí prijímajú Pánov chlieb, majú mať v krvi určité zásady. Ide o zásady, ktoré sa vyučujú v škole evanjelia. Snažia sa študovať Ježišovo zmýšľanie a riešenie rôznych životných situácii. Študovať a potom preveriť ich platnosť v živote. Boh im k tomu dáva dostatok príležitostí. Majme "v krvi" zmysel pre Božie veci , nielen pre tie, ktoré sú poplatné svetu a jeho výlučne materialistickému zameraniu.
2,Sú situácie, kedy povieme: mám toho plnú hlavu!. Keď sa príliš a dlhodobo venujeme istej situácii alebo činnosti, môžeme jej mať plnú hlavu. A tak máme plnú hlavu všeličoho, aj toho, čo nás vedie k tomu, aby sme Boha odsunuli bokom. Rozmýšľame niekedy o Ježišovi a o jeho obeti na Kalvárii? Myšlienky pracovné, či také, ktoré sú naplnené starosťami, by sme mali popretkávať myšlienkami spásy. Práve preto hľadíme v kostole na Ukrižovaného, preto ho prijímame v eucharistii, aby sme nosili v hlave i v srdci spomienku na jeho vykupiteľské dielo. Nenechajme vyprchať z mysle spásonosné myšlienky, lebo ich zachovanie nám umožní konať v duchu našej spásy.
3, Skoro každý, koho dnes stretneme, nám povie niečo v tom zmysle, že má plné ruky práce. Ľudia často hovoria o veľkom nasadení, s ktorým sa musia vyrovnávať či už doma alebo v robote. Všade sa od nich čaká veľký výkon. Majú plné ruky práce. Človek, prijímajúci pokrm eucharistie má ešte jednu zodpovednosť. Okrem toho, že má plné ruky práce, má mať ambíciu premieňať svoju činnosť na obetu. Takú obetu, ktorá čerpá motiváciu z Ježišovej obety na kríži. Snaží sa dielo svojich rúk posväcovať modlitbou odovzdania sa do Božích rúk. Má často v duchu povedať Bohu:Pane, obetujem ti túto námahu mojich rúk, aby si ju prijal a zúročil pre vyššie ciele. V eucharistii získava pre takéto zmýšľanie potrebnú silu. "Požehnaj, Pane, námahu našich rúk", tak nás to učí žalmista. Tak budú naše ruky plné nielen, čo sa týka výkonu práce, ale aj plodné na také diela, ktoré ašpirujú na ocenenie vo večnosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára