Čas

 Človek dostal od Boha do vienka veľa darov. Jedným z nich je aj čas. Svoj pozemský život riadime podľa času. Ten je nevyspytateľný. Raz sa nám zdá, že plynie veľmi pomaly a my by sme ho chceli posunúť podľa našich predstáv, inokedy sa nám vidí, že príliš uháňa a že dokáže človeka uštvať. Často si v mysli predstavujeme situáciu, keby sme čas, ak nie zastavili, tak aspoň spomalili a vychutnali si nejakú príjemnú chvíľu. Všetko sa deje podľa toho, čo momentálne prežívame a čo nás významne ovplyvňuje. 

 V televízii vysielajú mnohé vedomostné súťaže. Moderátor prečíta otázku a súťažiaci musí v priebehu niekoľkých sekúnd odpovedať. Moderátor dá niekedy takýto povel k odpočítavaniu:"Nech sa páči, váš čas!" Vždy nám to pripomenie situáciu podľa ktorej sám Pán oznamuje všetkým ľuďom:"Nech sa páči, toto je váš čas!" Deje sa tak už pri narodení dieťaťa. Boh mu povie:"To je tvoj čas, ktorý sa začína teraz odpočítavať!"

    V televízii denne sledujeme určité rozhovory, či interview. Redaktor ich zvykne zakončiť zdvorilostnou frázou:"Ďakujem za váš čas!" Robí sa tak aj na konci nejakej prednášky, či nejakého stretnutia. Takto môže poďakovať človek, ktorý si uvedomí, akým veľkým darom je čas. Vtedy povie:"Ďakujem ti Pane za dar tvojho času!"

 Pán Ježiš akoby karhal apoštola Filipa, keď mu jemne vytýkal:"Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?!" /Jn 14,9/.

 Na čo nám slúži čas?

 1.,Máme ho predovšetkým na to, aby sme spoznali Boha. Určite aj na iné veci, ale najviac preto, aby sme spoznali Ježiša a uverili v neho ako v Mesiáša. 

 Niekedy sa vyjadríme takto:"Bol som v časovej tiesni, preto som konal tak a tak" . Predtavme si človeka, ktorý na rozhraní života a smrti konštatuje a vytýka Bohu:"Prečo si mi nedal viac času?" Akoby sa nachádzal v časovej tiesni a nestačil sa oboznámiť a identifikovať s pozíciou veriaceho človeka. Je  tu otázka, či dostatočne využívame čas. Čím ho vypĺňame?  Ľudia radi bilancujú a pritom konštatujú, že to v živote dotiahli ďaleko. Spoločensky, profesne, politicky. Je otázka, či sa im pri tej výške nezatočila hlava do takej miery, že nestihli vnímať prítomnosť Boha v živote. Život má výšku iba vtedy, keď  v ňom zažijeme skutočné spoločenstvo s Bohom. 

 2.,Zo zákulisia kolektívneho športu alebo v oblasti hudobnej brandže počujeme vyjadrenie:"Nestihli sme sa ani zohrať". Stretlo sa zopár talentovaných jednotlivcov, ale veľa tréningov, či nácvikov nestihli. Museli nastúpiť len tak, akoby na ostro. 

 Je chvályhodné, keď sa ľudia v určitom spoločenstve "zohrajú" a budú si pomáhať navzájom k spáse. Rodina je v prvom rade takým spoločenstvom. Nestačí, aby sa spoločenstvo naháňalo za materiálnymi istotami, lebo tie sú prchavé. Čhýba im trvácnosť. Ak v spoločenstve pulzuje Boží život-sviatostný a modlitbový, potom je toto spoločenstvo istým obrazom a predzvesťou Božieho kráľovstva.

 3.,Odborníkom, ale aj laikom je známy výraz-časový spínač. Ide o naprogramované zariadenie, ktoré sa v určitý čas zapne a uvedie do činnosti napr. ventilátor, nejaké vykurovanie, či svetlo. Svedomie je spínač, ktorý sme dostali od Boha a ten sa zopne, keď príde nejaký morálny podnet, ktorý treba riešiť. Ide o situáciu, kedy treba zhodnotiť morálnu /ne/prípustnosť nášho konania. Dnes nie je problém stretnúť ľudí, ktorých svedomie je otupené a ich morálny spínač, je vypnutý, je mimo prevádzky. Nie je jednoduché ho znova naštartovať. Človek musí mať odvahu k tomuto kroku a musí byť presvedčený, že mu prinesie skutočný úžitok. Čas na pokánie je jedným z najvzácnejších darov. Je to čas milosti a spásy. 

 Snažme sa užitočne využívať čas. Prejavujme si úctu a vďačnosť. Využívajme čas na konanie dobra a to nie iba z času na čas. Sú tu stále dobré časy, keď dokážeme reagovať na Božie podnety urobiť život plnším na Pánovu lásku.