Veniec

V bežnej praxi života používame výraz, že je niekto ovenčený. Nemusíme to chápať doslova. Ide o človeka, ktorý za svojho života získal viaceré ocenenia, pocty, medaily a má za sebou veľké úspechy.

V tomto výraze zohráva dôležitú úlohu slovo veniec. Má viacero významov, lebo ho používame v oblasti náboženskej i svetskej. Ktoré významy sú tie najdôležitejšie?

1.,Adventný veniec. Tento veniec v kostole alebo v domácnosti predstavuje prípravu na narodenie Božieho Syna a má svoje opodstatnenie počas štyroch týždňov.

 Pozemský život je jeden advent, pričom dlžka jeho trvania je u každého z nás rozdielna. Tak ako liturgický advent nie  je iba pasívnym časom očakávania Mesiáša, tak aj životný advent. Je to príprava človeka na jeho narodenie sa pre nebo. Tento výraz sa veľmi vhodne niekedy používa vrámci životopisu svätých-niekto sa narodil pre nebo. Smrť človeka môže znamenať jeho narodenie sa pre nebo t.j. pre život, ktorý sa nikdy nepominie. Počas života na zemi máme dávať na javo, že nebo a Božie kráľovstvo sú pre nás vrcholným bodom úsilia.  

2.,Veniec víťazov. Kedysi v minulosti dekorovali víťazov v disciplíne maratón tak, že im v cieli položili na krk veniec. Veniec je znakom víťazstva. Víťaz si tento vavrín zaslúži. 

Vo večnosti nám môže Boh , v prenesenom slova zmysle, položiť na hlavu veniec víťaza. Udeje sa to vtedy, keď si zaslúžime víťazstvo na základe nášho zápasu s hriechom, na základe úsilia o čnosti a na základe neustáleho hľadania Boha. Boh sa tak stal pre nás centrom života. 

Väčšina rodín má vo svojom dome akúsi centrálnu miestnosť (obývačku), kde sa dejú tie najdôležitejšie veci. Rodina sa tam schádza nielen k sledovaniu TV, ale prebiehajú tam vážne rozhovory, hľadajú sa riešenia a padnú tam aj dôležité rozhodnutia.

 Boh sa stáva centrom života vtedy, keď sa rozprávame s ním a medzi sebou v duchu jeho prítomnosti. Vtedy, keď nekonáme dôležité kroky, kým ich nevložíme do jeho rúk a hľadáme životné cesty tak, že toto hľadanie predkladáme v modlitbe. Človek sa stáva víťazom pre večnosť vtedy, keď sa celý akoby ponáral do Božej prítomnosti.

3.,Náhrobný veniec. V čase pohrebu alebo v období Dušičiek nadobúdajú zvláštny význam vence, ktoré kladieme na hrob. Či už zo živých kvetov alebo umelé, vyjadrujú postoj človeka k zosnulým. Sú prejavom úcty, vďaky a spolupatričnosti k tomu, ktorého sme pochovali. Ale svoj hlbší zmysel nadobúdajú vtedy, keď je úkon položenia venca sprevádzaný modlitbou. Vence na hrobe si pýtajú vence modlitieb a obiet, inak sa stávajú iba prázdnym gestom. Veniec na hrobe môže znamenať nielen uzavretie okruhu života v tom zmysle, že sme od Boha vyšli a k nemu smerujeme, ale že sme duchovne spojení aj s tými drahými, ktorí nás predišli do večnosti. Nič na tom nemení ani fyzická smrť, lebo my veríme, že život je večný. 

Často sme konfrontovaní s ťažkou situáciou, kedy sa musíme s niekým rozlúčiť a vyprevadiť na večnosť. Robme to tak, že mu venujeme veniec modlitieb. Nie iba jednorázovo, ale častejšie, najmä preto, že pre nás veľa znamenal. Celá Cirkev sa modlí za zosnulých a vije pre nich vence večnosti. Počíta aj s našim podielom, ktorý bude užitočný pre zosmulých, ale aj pre nás.