Často sa v bežnej praxi života pri
vítaní hosťa opýtame: „Čo ťa k nám priviedlo?“ Alebo v iných situáciách: „Čo ťa priviedlo
na takúto myšlienku?“
Sú však aj situácie, kedy nepoužívame slovo
„čo“, ale „kto“, napríklad: „Kto ťa priviedol k nám?“ „Kto ťa priviedol k viere?“ Pán Ježiš
vstupuje slávnostne
do Jeruzalema. On je ten, kto privádza so sebou ľudí, ktorí zostanú pri ňom
slobodní. Iba Boh môže priviesť ľudí k pravej slobode.
1.) Sv.
písmo uvádza, že Boh vyslobodil prostredníctvom Mojžiša Izraelitov z Egypta
Po čase však začal vyvolený národ hundrať:
„Nie je lepšie vrátiť sa
do Egypta?“ (Nm14, 1 – 25) Zo začiatku boli šťastní z pocitu slobody, no
po čase zistili, že sloboda nie je romantika – o slobodu treba zápasiť. V slobode
žiješ vtedy, ak plníš to, čo od teba žiada tvoj Osloboditeľ, Ježiš Kristus.
Skutočný osloboditeľ a záchranca ťa nevedie z jedného otroctva k druhému
– horšiemu. Pozemskí „osloboditelia“ takí bývajú. Ježiš Kristus nie. Jeho cesta
je vždy cestou slobody.
2.) Mojžiš,
aby preskúmal vyvolenú zem, poslal zvedov.
Tí sa po čase vrátili s odpoveďami na
otázku: „Je táto krajina dobrá či zlá?“ Dva z nich niesli prút s hroznovým
strapcom na pleciach ako dôkaz plodnosti zasľúbenej zeme. (Nm 12 a 13)
Boh dovolil, aby sa vyvolený národ
presvedčil o tom, že nová zem bude naozaj slobodnou a plodnou.
Strapec hrozna na pleciach Mojžiša je dôkazom materiálnej hojnosti. Kríž na
pleciach Pána Ježiša – nového Mojžiša – je dôkazom duchovnej plodnosti Božieho
vykúpenia. Strapec je znakom toho, že Izraeliti nezahynú, ak zostanú verní
Bohu. Kristov kríž je znakom a zárukou vykúpenia a spásy pre každého,
kto zostáva verný Kristovi.
3.) Mojžišov
spolupracovník Kaleb vyhlásil, aby dodal súkmeňovcom odvahu: „Poďme a zaujmime
krajinu, veď ju vládzeme dobyť.“
(Nm 12 a 13)
Tým naznačil, že slobodu bude treba
brániť. Je na mieste byť ostražitým, lebo protivník nás o ňu bude chcieť
pripraviť. Pre protivníka je tŕňom v oku, keď vidí, že si niekto slobodu v Bohu
užíva. Sloboda v Kristovi je doslova provokačnou pre tých, ktorých
vyrušuje a usvedčuje zo zlého spôsobu života. Tí, ktorí sa usilujú o slobodu
v Kristovi, budú mať vždy za pätami odporcov a prenasledovateľov.
Ktoré sú riziká slobody?
a) Túžba
po starom domove – návrat k otroctvu. Dôvod objasňuje
sv. Ján: „Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo,
lebo ich skutky boli zlé.“ (Jn 3, 19)
b) Strata
koncentrácie a bdelosti – dôkazom sú panny
čakajúce na ženícha, lebo sa im začalo driemať a zaspali. (Mt 25, 1 – 13).
Ženích neprichádzal.
c) Mylné
presvedčenie a pokušenie, že sloboda je totožná s takým
štýlom života, ktorý uznáva robiť všetko, čo sa nám zachce. (Márnotratný syn –
Lk 15, 11 – 32) Sloboda nemôže byť bez limitov a hraníc. Naša sloboda sa
má zastaviť pred hranicou hriechu.
Žalmista sa pýta: „Kto ma privedie do
opevneného mesta a kto ma odprevadí až do Idumey? Kto iný, ako ty, Bože,
čo si nás odvrhol? A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk? Pomôž
nám dostať sa z útlaku, pretože ľudská pomoc nestačí.“ (Ž 60, 11 – 12) Bez
Boha niet slobody a ani ochoty a sily v nej vytrvať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára