Na začiatku slávenia Veľkonočnej vigílie
vstupuje do kostola ako prvý kňaz. V rukách drží vyzdvihnutú veľkonočnú
sviecu – paškál a kráča pomaly dopredu, do svätyne.
Na záver tohto slávenia sa k paškálu
pridáva socha Zmŕtvychvstalého a spolu s paškálom dominujú popri
eucharistickom Kristovi v sprievode okolo kostola.
Je tu silno vyzdvihnutá myšlienka
Ježišovho zmŕtvychvstania. Ježiš bol vyzdvihnutý na kríži, no teraz vystupuje
ako náš Vládca, Pán neba i zeme, ktorý svojou smrťou na kríži porazil
diabla. Čo nám napadne pri slove „vyzdvihnutie, vyzdvihnúť“?
1.) Pochváliť,
oceniť niekoho
Majstrom v oceňovaní Ježišovho
víťazstva bol apoštol Pavol. Napísal: „Ak ... Kristus nebol vzkriesený, potom
je márne naše kázanie a márna je aj naša viera.“ (1Kor 15, 14) Tým chce
povedať, že bez zmŕtvychvstalého Pána nič nedáva zmysel.
Občas sme svedkami takejto situácie:
vezmeme do ruky knihu, do ktorej sa začítame a zahĺbime. Otočíme stranu a zistíme,
že text nedáva zmysel. Po krátkom pátraní zistíme, že vypadla jedna celá
strana. To stačí na to, aby sa stratil zmysel deja.
Stránky nášho života nie sú plnohodnotne
obsažné, ak im chýba tá najdôležitejšia – viera v zmŕtvychvstanie Ježiša
Krista. Viera nám všeličo vysvetlí, dotvorí, upokojí, zahojí a korunuje.
Bez viery nám podstata všetkého uniká.
2.) Vyzdvihnúť
= zdôrazniť
Pán Ježiš zdôrazňoval u učeníkoch vieru v jeho
zmŕtvychvstanie. Ako príklad uvedieme dve situácie. Prvá sa týka apoštola
Tomáša. Ježiš sa najprv zjavil apoštolom, hoci Tomáš medzi nimi nebol. Ježiš
prišiel aj druhýkrát, tentokrát Tomáš nechýbal. (Jn 20, 19 – 31) Druhá situácia
sa týka rezignujúcich emauzských učeníkov. Ježiš sa ich ujal a znova a znova
potvrdzoval a oživoval vieru v zmŕtvychvstanie. (Lk 24, 13 – 35)
Po vydarenom kultúrnom podujatí sa ľudia
dožadujú opakovania alebo chcú niečo pridať. Robia to preto, lebo to, čoho boli
svedkami, sa im páči. Niet väčšieho úspechu ako je víťazstvo dobra nad zlom,
ktoré sa prejavilo vo vykupiteľskom diele Pána Ježiša. On sám neustále opakuje:
„Vstal som z mŕtvych!“ Chce, aby sa nám táto myšlienka zapáčila do takej miery,
aby sme ju aj my potvrdzovali svojím životom.
3.) Vyzdvihnúť
= niekomu poslúžiť
Občas
sa stáva, že sme požiadaní, aby sme cestou pre niekoho niečo vyzdvihli. Mária
Magdaléna, Mária Jakubova i Salome idú k hrobu Pána Ježiša. Nájdu
anjela, ktorý im hovorí: „Choďte a povedzte učeníkom a Petrovi...tam
ho (v Galilei) uvidíte.“ (Mk 16, 1 – 8)
Ženy vyzdvihli smerovanie viery pre
apoštolov. Odovzdali odkaz od Ježiša ako a kam sa majú uberať ich kroky.
Mnohí ľudia nám poslúžia tak, že „vyzdvihnú“
odkaz od Boha pre náš život. Nemusí sa tak stať doslovne a ani verbálne. Reč
skutkov býva zreteľnejšia a presvedčivejšia. V čase veľkonočného víťazstva
môžeme niečo zo svojho prežívania viery vyzdvihnúť a odovzdať iným. Stále
bude platiť odkaz anjela z Ježišovho hrobu: „...choďte a povedzte...“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára