Aký je zmŕtvychvstalý Pán?

 

        V sídle istej inštitúcie vyhlasovali výročné výsledky súťaže.
Keď podujatie vrcholilo, otvorili sa dvere a do vnútra vošiel jeden človek. Tiež patril do spoločenstva. Dvaja z účastníkov podujatia pritom na seba pozreli a jeden z nich poznamenal: „Ten vie, kedy má prísť. Prichádza v tom najlepšom.“

        Evanjelista napísal, že učeníci prežívali bez Ježišovej prítomnosti strach. (Jn 20, 19 -31) Zhromaždili sa v jednej miestnosti a za sebou zamkli. Práve vtedy vstúpil Ježiš a prekvapil ich. Apoštoli toto potrebovali. Ukázalo sa,
že Ježiš vie, kedy má prísť. Čím bol jeho príchod zaujímavý a čo priniesol?

1.)         Stal si doprostred

Výraz „doprostred“ nemusí znamenať, že ide o geometrický stred miestnosti, aj keď nevylučujeme, že Ježiš to takto urobil. Použime radšej výraz – „ťažisko“. Tam, kde je Kristus, je centrum, stred a ťažisko života.
Preto tí, ktorí Ježiša odmietli, nemajú zabezpečené trvalé ťažisko v živote.
Na druhej strane tí, ktorí uverili, určite áno. Dôležitosť ťažiska či centrálneho miesta v živote sa ukazuje najmä v dramatických situáciách.

        Predstavme si scénu z nejakej filmovej komédie. Pri automobilovej krkolomnej naháňačke sa auto ocitne nad priepasťou. Časť auta sa nakláňa nad zlovestným bralom a časť (zadná)je na pevnej zemi. Vodič sa zúfalo snaží presunúť do zadnej časti auta, aby našiel spásonosné ťažisko a zachránil si život.

        Život mnohých ľudí visí akoby nad priepasťou z morálneho hľadiska,
ale vďaka pomoci zhora, títo ľudia našli vieru v Ježiša Krista. Našli ťažisko, do ktorého môžu sústrediť celú svoju bolesť,  problémy a životné kríže.
Keď to urobili, ich život získal stratenú rovnováhu a s ňou nádej a radosť nielen z pozemských darov, ale hlavne zo spásy.

 

 

2.)        Povedal: „Pokoj vám!“

Základom pre vnútorný pokoj človeka sú tri typy nepokoja. 
a) nepokoj vyplývajúci z toho, že človeka vedie vnútorná motivácia, ktorá ho núti skoncovať s hriechom a urobiť rozhodný krok na jeho odstránenie;

 

b) nepokoj, ktorý označujeme ako tvorivý. Vzniká vtedy, keď človek chce konať skutky lásky a obety. Ide o akési nutkanie v duši, ktoré nedovolí,
aby človek zostal v priemernosti a plytkosti, ale aby zamieril vyššie. Aby konal skutky, ktoré budú užitočné pre pozemské spoločenstvo, a tým vytvoril podmienky na cestu do večnosti;

 

c) človek sa má usilovať prijať taký nepokoj, ktorý predstavuje zápas
medzi dobrom a zlom. Cítime ho celý život. Tento zápas treba prijať ako súčasť pozemského života. Neobíde nikoho. Netreba sa kvôli nemu uchyľovať k malomyseľnosti. Kým bojujeme, môžeme byť pokojní. Keby sme bojovať prestali, zlyhávame a prepadáme sa z pozícii o Božie kráľovstvo.

 

        Tieto formy nepokoja sú výsledkom Ježišovho víťazstva,
ktoré oslavujeme v období Veľkej noci.

3.)        Ukázal im (učeníkom) ruky a bok

V niektorých filmoch s kriminálnou tematikou sa môžeme dočkať scény zatknutia zločinca. Ten síce uháňa pred políciou na aute, no tá ho po čase dostihne. Predstavitelia zákona pritom kričia: „Ruky! Ukážte ruky! Chceme vidieť ruky!“ To preto, aby sa presvedčili, či nemajú v rukách zbraň.

        Ježiš ukázal ruky. Vôbec neboli nebezpečné. Pán Ježiš v nich síce držal zbraň, kríž, ale neublížil ním nikomu. Práve naopak. Zničil definitívne moc diabla a ľudstvo mu vystavilo „odmenu“ – prebilo mu ruky klincami. Tie ruky nerobili nič zlé. Vykonali mnoho dobra.

        Na Veľký piatok pri poklone krížu sme ich bozkávali a uctievali. Nikdy to však nerobíme dostatočne.

        Ježiš bol prebodnutý kopijou vojaka, preto ten krvavý bok. Okrem iného to znamená, že človek vystavuje svetu svoje citlivé miesta. Diabol ich hľadá s úmyslom znevážiť, ochromiť, potupiť. Kopije sveta sú pripravené a nedočkavé. V zhone a zápase pozemského života ich nevedomky vystavíme. Každý z nás má svoje chyby a nedostatky. Nezabúdajme na to, že to, čo bolo zranené a zasiahnuté kopijou neprajníkov, dokáže zaceliť  a liečiť iba Ježiš. On nastavil svoj bok tak, aby ten náš bok neochrnul a nestal sa nespôsobilým pre Božie kráľovstvo.

       

        Pri skúmaní pozemského sveta sa občas pýtame: „Kedy príde Boh, aby urobil poriadok?“ Odpoveď znie: „On najlepšie vie, kedy má prísť.“ Ale veľa môžeme urobiť pre to, aby sme mali poriadok a mier v duši. Od nás záleží, kedy a či vôbec tam Boh príde. On chce vidieť naše rozhodnutie, že chceme, aby do nášho života vstúpil ako hosť a nositeľ trvalého Božieho poriadku.