Boh volá

 

        Mnohí muži u nás dobre vedia, čo znamená výraz „povolávací rozkaz“. Znamená to jediné: nástup do základnej vojenskej služby. Kto by ju odmietol, mohol byť sankcionovaný zo strany režimu. Existovala aj výnimka na základe tzv. modrej knižky. Dostali ju tí, ktorí napríklad zo zdravotných dôvodov nemohli absolvovať dvojročnú základnú vojenskú službu.

        Je všeobecne známe, že Boh povoláva do svojej služby ľudí, ktorí ohlasujú evanjelium z titulu účasti na Kristovom kňazstve. Nerobí to však takýmto spôsobom, aký sme uviedli vyššie.

        Kňaz nie je regrút, ktorý dostane do rúk akýsi povolávací rozkaz a ak ho neprijme, bude stíhaný. Božie volanie nie je nikdy násilné, ale je nástojčivé. Nie je to tvrdý atak voči nič netušiacemu jedincovi, ale ide o postupné „ponáranie“ kandidáta do tajomstva, ktorým kňazstvo je. Povolanie nie je vydieranie, ale je získavaním pre vec oduševneného ohlasovania evanjelia.

        Ako prebieha komunikácia medzi povolávajúcim, t. j. Bohom a tým, ktorý je povolávaným, t. j. človekom? Tento, najmä vnútorný dialóg, má svoje zákonitosti. Pomôžeme si evanjeliom. (Lk 24, 35 – 48)

1.) „Čo sa ľakáte?“

Takto sa pýta Pán Ježiš, keď sa po zmŕtvychvstaní zjavil apoštolom. Zľaknutie sa môže byť prvou reakciou na zreteľné volanie zo strany Boha.

Preľaknutie sa volaného, že Ježiš je aktívny Boží Syn, ktorý ruší zafixovanú ľudskú predstavu, podľa ktorej Boh drieme a v tomto móde je prijateľný pre každého.

        Poľakať sa toho, že Boh ma našiel, hoci som sa mu snažil dôkladne vyhýbať a prísť s ním do kontaktu iba sporadicky, aj to iba neosobne, neadresne.

        Prestrašiť sa z toho, čo bude nasledovať, ako bude Boh vo mne pôsobiť. Zmení ma na svoju hračku, ktorou bude manipulovať, alebo ma urobí slobodným, ba ešte slobodnejším ako doteraz?

        Vydesiť sa z toho, že ostanem „opečiatkovaným“ znamením v tomto svete a zároveň zaradeným k tým, ktorí sú neprijateľní pre atmosféru tohto sveta.

 

2.) „Máte tu niečo na jedenie?“

Skúsme situáciu obrátiť. Predstavme si, že sa pýtame my, a nie Ježiš. Pýtame sa: „Máš niečo pre nás? Čo máš pre nás?“

Ide tu o situáciu, kedy prichádza nejaký obchodník a ponúka tovar. Zákazník si uvedomuje, že je Pánom situácie a môže sa hrať na dôležitého a pýtať sa: „Tak ukáž, čo ponúkaš!“ Lebo ak sa mu tovar nebude páčiť, môže veľkopansky odmietnuť a prejsť ku konkurencii. Ježiš túto úlohu prijíma. Otvára svoju pokladnicu a ponúka službu ohlasovania radostnej zvesti.

Keď si kandidát uvedomí a začne sa meniť, stáva sa pokornejším vzhľadom na veľkosť a dôležitosť služby. Už nie je veľkopanským, lebo si uvedomuje, že Pán mu zveruje do rúk to najcennejšie – blahozvesť, podľa ktorej môžu byť všetci spasení, t. j. môžu dosiahnuť Božie kráľovstvo.

Služba a ohlasovanie kňaza môže priviesť mnohých k pokániu, k návratu do Božieho náručia. Veľká je sila evanjelia a pritom je v rukách a ústach slabého človeka, ktorý prijal Božiu ponuku.

3.) „Dotknite sa ma a presvedčte sa!“

Takto môže reagovať kandidát, keď si uvedomí, k čomu ho Pán povoláva. Vyzýva Boha, aby sa ho dotýkal, lebo vie, že bez Božej milosti bude jeho snaha jalová. Nechce veľa, iba dotyk. Tak sa zaradí medzi niektoré biblické postavy, ktoré chceli „počuť iba slovo“ a ktoré sa chcú „iba dotknúť jeho rúcha“ a ktorí chcú iba to, „aby vložil na niekoho ruky“. Títo všetci uverili, že stačí iba Ježišov dotyk a všetko sa zmení k lepšiemu. Aj dotyk venovaný služobníkovi oltára môže veľa zmeniť. Môže (z)meniť jeho samého, a to podľa Ježišovho vzoru. Táto zmena je dôležitá, lebo iba „premenený“ človek na Kristov obraz môže hlásať Božie slovo účinne. Modlime sa, aby sme mali takých duchovných pastierov, ktorí sú v dennom dialógu a kontakte s Tým, ktorý ich povolal.

 

        Boh sa zmocňuje človeka zvnútra, v tichu a aj v neočakávanej chvíli. Prosme Pána, aby aj dnes Pán povolával takých, ktorí budú vnímaví a budú spoznávať aj túto formu Božej komunikácie.