V správach takmer denne počujeme o rôznych nešťastiach. Týka sa to napr. dopravných nehôd na cestách,tragédii na koľajniciach,či pádov lietadiel. V takomto prípade nastupujú odborníci a tí skúmajú,čo sa vlastne stalo. Či zlyhal človek alebo technika. Všetky tragédie a nešťastia sa následne analyzujú. Skúma sa krok po kroku,čo sa vlastne stalo. Ako nasledovali po sebe jednotlivé udalosti,ktoré viedli k nešťastiu. Zlo sa vždy analyzuje,možno preto,aby sme do budúcna boli opatrnejší. Dobro sa analyzuje málo. Keď dôjde šťastlivo do cieľa auto,vlak,či lietadlo,všetci sa tvária akosi normálne,že to tak musí byť vždy a že ani nijaký iný koniec nebol v pláne. Všimnime si v tomto kontexte Markovo evanjelium/Mk 4,1-20/. Na začiatku štvrtej kapitoly Ježiš rozpráva podobenstvo o rozsievačovi. Ak sa niektoré zrná neujmú,hneď je naporúdzi analýza,ktorá referuje prečo sa tak stalo. Napríklad: prišli vtáci a pozobali zrno,nebolo hlboko v zemi,keď vyšlo slnko zahorelo a pretože nemalo koreňa uschlo. A napokon: tŕnie vyrástlo a udusilo zrno atď. Takmer dôkladná analýza neúspechu. Čo sa píše o "úspešných" zrnách? Iba to,že vzišli a priniesli úrodu. Žiadna iná analýza,len "suché" konštatovanie,že všetko prebehlo tak,ako malo. My,vo svojom živote analyzujeme všeličo. Zisťujeme,že sme schopní konať zlo,ale dokážeme svoj život povýšiť aj na úroveň,ktorú odporúča evanjelium. Určite sa treba pýtať,prečo sme konali zlo. No nezostaňme iba pri tom. Anylyzujme aj dobro a dary,ktoré sme dnes dostali. Snažme sa vyvarovať suchého konštatovania,že je to normálne. Za každým dobrom a darom hľadajme živého Boha,ako darcu. Potom naša analýza nebude iba štatistikou,ale bude naplnená vrúcnosťou vďaky,ktorá nemá mať konca.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára