štvrtok 10. januára 2019
Byť v pohode.
Nedávno som počul medzi mladými ľuďmi takúto repliku:si easy? Odpoveď znela:áno. Ide o to,či je niekto "v pohode". Tento výraz má za úlohu vyjadriť vnúterné rozpoloženie človeka. Či sa cíti dobre,či nemá nejaké probémy,či nie je nervózny atď. Nemusíme použiť výraz v angličtine,aby sme potvrdili,že "byť v pohode" je stav,ktorý nám všetkým vyhovuje. Pohodu/rodinnú,pracovnú,dovolenkovú/ si dokážeme vychutnať a netajíme sa tým,že ju vyhľadávame. Sv. Lukáš nám ponúka stať,ktorá opisuje návštevu Pána Ježiša v synagóge v Nazarete. Nachádzame tam vetu,ktorá práve o takejto atmosfére hovorí:"Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám,čo vychádzali z jeho úst"/ Lk 4,22/. Z týchto slov priam sála pocit pohody. Stretli sa tam ľudia,ktorí sa chceli zaoberať Božím slovom. Akonáhle,však,začne Ježiš vzťahovať zmienky o Mesiášovi na seba,zdanlivá pohoda sa zmení na konflikt. Každopádne,ak nastane situácia,že si ľudia posadajú okolo Božieho slova,predpokladá to pohodu,ktorá má mať charakter prajnosti. 1,Chceme dopriať Bohu,aby sa nás dotkol,aby sa nám venoval. Chceme mu dopriať a umožniť,aby našiel na našom živote to citlivé miesto,ktoré potrebuje prestavbu,zmenu. Dnes patrí k móde,že sa menia niektoré skutočnosti. Dnes nie je až taký problém zmeniť životného partnera/aj viackrát za život/,dom,prácu dokonca miesto krstu,či sobáša,podľa "subjektívnych" kritérii,ktoré rešpektujú najmä schodnejšiu a ľahšiu cestu. Dokážeme zmeniť veľa skutočností. Najmä,ak sa týkajú vonkajších a telesných okolností. Dokážeme chcieť zmeniť aj ten "vnútorný bod",ktorý nám ukáže Božie slovo? Aby sme položili najprv dôraz na vnútornú zmenu podľa Božej vôle. Ak ju uskutočníme,zistíme,že tie vonkajšie možno ani nepotrebujeme. 2,Chceme dopriať blížnemu pri Božom slove chvíle radosti a šťastia. Všeobecná skúsenosť je taká,že si navzájom veľmi nedoprajeme a sme blízko závisti. Aj keď my máme hlavu v smútku,to ešte neznamená,že ju musia mať aj iní. Božie slovo u niekoho spôsobí "zosmutnenie",ale u iných nadšenie. Boh nás môže rozosmutniť,ale zároveň uisťuje,že "náš smútok sa môže premeniť na radosť",/Jn 16,20/lebo slzy pokánia a smútku nás môžu nasmerovať do otvorenej Božej náruče. Dokážme prejaviť úprimnú radosť,ak niekomu smútok ľútosti pomohol nájsť Boha i samého seba? 3,Chceme dopriať pre seba ovorenosť pre Božie videnie. Vidíme aj my,no nie vždy správne. Obvykle nechceme vidieť,ak sa nás týka niečo,čo má vzťah k revízii života. Čas venovaný revízii života je časom požehnania. Božie slovo nás niekedy vyzve,aby sme začali odznova,od začiatku. Najhoršie je to,keď si myslíme,že sme už príliš ďaleko na to,aby sme začínali znova. Nezabúdajme,že Pán raz vrátil človeka od obetného stola a vyzval ho,aby sa išiel "najprv zmieriť so svojim protivníkom"/ Mt 5,25/ a až potom sa vrátil. Až potom môže byť "v pohode " tak,aby splnil Božie kritéria.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára