S kontaktom,či bezkontaktne?

Úvahu začínam otázkou,ktorú mi položia v obchodnom reťazci pri pokladni,keď sa chystám platiť. Znie takto?"S kontaktom,či bezkontaktne?".Opodstatnenosť tejto otázky je reálna vtedy,keď vyberiem platobnú kartu,čím dávam najavo,že nebudem platiť formou "keš",ale použijem "bezhotovostný kontakt". Pravidelne prechádzam autom okolo jednej benzínovej čerpacej stanice. Už z diaľky ma víta nápis "bezkontaktná umyvárka". Učíme sa bezkontaktne používať materiálne veci. Kto by to kedy povedal?! Aj medziľudské vzťahy občas vykazujú známky "bezkontaktnosti". Bez človečiny,len prostredníctvom vymoženosti techniky. A prichádzame o veľa. Evanjelia hovoria o tom,že sa na Ježiša  tlačili zástupy a chceli sa ho aspoň dotknúť/Mk 3,7-12/. Raz mi istý človek vyrozprával históriu svojej konverzie. Spomína si,že sa to stalo kedysi na Popolcovú stredu. Všetci ľudia išli na popolec. Vstal a išiel aj on,hoci sám nevedel prečo? Len sa tak jednoducho vplietol do zástupu a odovzdane kráčal za ostatnými smerom ku kňazovi,ktorý robil akýsi rituál a pritom niečo brblal popod nos. Keď sa ocitol pred kňazom,cítil,že sa ho jemne dotkol na čele,zašpinil ho pritom popolom a povedal: Kajajte sa a verte evanjeliu. Neskoršie,po svojom obrátení by hádam aj odprisahal dve veci:že to nebol iba letmý dotyk na čele,ale riadne zaklopanie,ktoré museli počuť všetci v kostole a zároveň to,že kňaz nepovedal:Kajajte sa a verte evanjeliu,ale vetu:Preber sa už konečne! Dodnes tvrdí,že to tak bolo. Sotva mu niekto uverí,no on je presvedčený,že to tak bolo a že toto je počiatočný bod konverzie. Boh sa chce každého dotknúť. A to neopakovateľným,individuálnym spôsobom. Pritom mu pomôže otvoriť jeho vlastný svet a umožniť,aby našiel cestu k tajomstvu Boha. Nepodceňujme ani bežné dotyky s týmto svetom,lebo aj to je cesta,ktorú si Boh pripravuje do nášho srdca.