Ježišov postoj k odporu.

Istý človek potreboval niečo vybaviť na ´"vyšších miestach". Skontaktoval sa preto s človekom,ktorý mu poskytol dobré rady. Opísal mu charakteristiku človeka,ktorý v danej veci bude rozhodovať. Dlhšiu reč zakončil dôrazným upozornením:"A pamätaj si,on neznáša odpor". Ak niekto neznáša odpor,pripomína vodcu. A vodca občas neberie ohľad na nikoho. Robí si podľa svojho a tvrdo presadzuje svoje riešenie. Ježiš, podľa evanjelia,narazil na odpor často. Predstavme si galériu tých,ktorí mu zo začiatku odporovali. 1,Ján Krstiteľ.  Ježiš prišiel za ním s požiadavkou,aby ho Ján pokrstil. Aká bola Jánova reakcia? "Ale Ján mu odporoval a hovoril:Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť,a ty prichádzaš ku mne?"/ Mt 3,13 /. Ján tu vlastne predstavuje celé ľudstvo. Ono si uvedomuje,že bude neustále potrebovať očistu,oslobodenie. Že bude potrebovať pečať a záruku stálej prítomnosti Toho,ktorý jediný má moc dokonalým spôsobom očisťovať a vracať ľuďom život. Ježišovi netreba odporovať,lebo chce,aby sme bez "vrásky a poškvrny" /Ef 5,27/ našli cestu do jeho kráľovstva. Tento druh odporu by vyznel proti nám. 2,Natanael.  Preslávil sa najmä výrokom:"Môže byť  z Nazareta niečo dobré?!/ Jn 1,46/. Takto sa vyjadril po tom,čo mu  Filip oznámil,že našli toho "o ktorom písal Mojžiš  v Zákone a Proroci". Na Ježiša -Mesiáša máme veľké nároky. Aj v tomto prípade Natanael zastupuje všetkých nás. Mesiáš musí byť niekto mimoriadny. On musí byť čistý prameň,ktorý nikto nemôže pošpiniť. On sa môže stratiť,ale nie pošpiniť. My,"pošpinení" hriechom sa dožadujeme,aby sa nás ujal ten,ktorý je na vrchole čistoty a vzoru života. Cítime,že dokonale nás nemôže očistiť  taký,ktorý je tiež pošpinený,ale len taký,ktorého sa nedotkol ani len tieň poškvrny. Na Mesiáša máme oprávnene veľké nároky,ale na seba sme mierni a ohľaduplní. 3,Peter. Stať evanjelia hovorí o tom,ako Ježiš pred smrťou nalial do umývadla vody a začal učeníkom umývať nohy. Jediný,kto sa vzoprel/aspoň symbolicky/,bol práve Peter. Povedal:"Nikdy mi nebudeš umývať nohy!"/ Jn 13,1-11/. Peter sa neprestal čudovať,až kam môže siahať služba pre človeka. Ježiš sa ho pokúšal presvedčiť o tom,že ona nemá dno...Služba blížnemu nepozná obmedzenia. Nezabránia jej ani zákony človeka,ani tzv.dokonalé systémy,ani špeciálny dozor...Vždy môžeme ísť hlbšie a ďalej. Ak si myslíme,že sme na konci so silami a možnosťami,tak sa mýlime. Už na druhý deň objavíme skryté rezervy a neprebádané možnosti,ktoré nám vnukne ten,ktorý apoštolom názorne naznačil,aké parametre má mať ich služba. Koniec ich života svedčí o tom,že to pochopili dokonalým spôsobom. 4,Tomáš. Ten odporoval správe,ktorá hovorila o tom,že Ježiš vstal z mŕtvych Jn 20,24-29/.  Dožadoval sa osobnej skúsenosti so Zmŕtvychvstalým. Často počujeme vyjadrenia ľudí,najmä tých,ktorí niečo riadia a vedú:"Moje osobné presvedčenie je...". Čo hovorí tento argument? 1,Dodáva silu argumentácii toho,ktorý niečo tvrdí a chce,aby mu ostatní uverili. 2,Pripúšťa možnosť,že jeho postoj sa nestretne so všeobecným prijatím. Môžu existovať aj iné názory,ktoré sa nemusia stotožňovať s jeho argumentáciou. O tom je aj svedectvo viery. Svedkovia hovoria a žijú podľa vlastného presvedčenia. No vedia,že svet bude týmto svedectvom opovrhovať. Jednoducho sú aj iné názory...Úlohou svedka viery je uchovať si presvedčenie viery v tomto chaotickom svete. Nielen to. Má sa pokúšať odovzdávať ho ďalej pamätajúc na to,"že vzrast dáva Pán"/ 1 Kor 3,6/. Odporovať Zmŕtvychvstalému sa donekonečna nedá. Paradoxom je,že všetci vyššie uvedení "odporcovia" Pána nakoniec zostali v jeho ovčinci. Ich odpor vlasne znamenal hľadanie pravdy. Ich odpor nebol zákerný,len občas poznačený trpkými skúsenosťami,ktoré život prináša. Úprimne hľadajúci napokon nájde súlad svojho vnútra s Ježišovým posolstvom. Ak má viera aký-taký základ,skôr či neskôr toto splynutie dosiahne.