Kde sa stratí zrno?

Často sa rozprávam s rodičmi o ich problémoch. Najviac ich trápi strata viery u detí resp. vnúčat. Ide o ťažkú situáciu pre celú Cirkev. Rodičia analyzujú problém takto. Hovoria: celý život sme im/deťom/vštepovali vieru,navštevovali sme bohoslužby,modlili sme sa doma,chodili na púte a výsledok je biedny. Kde sa stratilo to semienko,čo sme zasiali? Nikto z ľudí to presne nevie,kde sa strácajú dobré veci. Evanjelium hovorí o rozsievačovi/Mk 4,1-20/. Je to človek,ktorý väčšinou odvedie dobrú prácu. Napriek tomu nemôže zaručiť,že sa všetky semená ujmú. Prečo? Lebo niektoré pozobú vtáci. Niektoré vyschnú,iné zakrnú alebo sa udusia. Niektoré dobrodenia nám "ukradnú" iní ľudia. Sú určené nám. No ak ich odmietneme,Boh ich udelí iným,ktorí nemali pôvodne "pole position"/fanúšikovia F1 vedia, o čom hovorím/ pri prijímaní darov viery. V tejto súvislosti je aktuálne podobenstvo o minách/Lk 19,11-28/. Sú situácie,kedy dobro z človeka vysychá. Viera prestáva byť vyživovaná z vnútra. Absencia viery je potom čitateľná aj navonok. Iste, niektoré veci napr. potraviny,sú žiadané aj vo vysušenom stave/práve v tejto podobe sú najviac vyhľadávané/. Neplatí to o viere v Boha. "Vysušená" viera je najhorší status,aký si vieme predstaviť,lebo cesta späť do stavu "čerstvosti" je zložitá,ak vôbec...Bez modlitby,bez eucharistie človek dlhodobo neudrží stav vitality viery a duchovne vysychá. Niektoré skutočnosti,ktoré máme my,veriaci pripravené v talóne, sa ujímajú ťažko. Iní ich udusia. Robia to preto,lebo závidia alebo si chcú  prisvojiť autorstvo dobrých aktivít alebo len tak,z princípu,lebo sú vyznavačmi zla. Majú dlhé lakte,široké ramená,popredné miesta v spoločnosti,tučné kontá v bankách,kontakty naprieč politickým spektrom a neštítia sa použiť akékoľvek prostriedky,keď chcú zamedziť dobrým veciam a presadiť svoje teórie. Lenže pozor,lebo semeno dobra sa len tak ľahko nestratí! Možno nie je viditeľné,ale kdesi v pahrebe tlie a čaká,kedy bude aktivované. Nijaká obeta nevyjde navnivoč. Tí,čo "dusia" dobré veci sa neskôr "udusia vlastnou chamtivosťou a nespravodlivosťou". Nezabúdajme však,že aj tak je percentuálne najviac semena,ktoré padne do dobrej pôdy a prinesie úrodu. Inak by rozsievač nerobil svoju prácu a z rozsievača sa nestal žnec.