Raz som bol svedkom situácie,kedy muž navštívil svoju manželku v nemocnici. Prišiel sám popoludní,počas návštevných hodín. Oči manželky sa na chvíľu rozžiarili,ale o pár sekúnd ich zakryl akýsi pomyselný mrak. Vzápätí nasledoval dôvod v podobe otázky:A deti sú kde? Typická otázka,primeraná pre každú dobrú matku. Vyjadruje starosť a zodpovednosť ohľadom svojich najbližších. Manžel pokojne odpovedal,že deti zostali zo starými rodičmi. Manželka sa na to zjavne uspokojila,lebo vedela,že tam im je dobre a že im nič nehrozí. Občas si kladieme otázku:kde sú tie deti Božie,ktoré odchádzajú z tohto sveta prostredníctvom fyzickej smrti? Veľmi by sme chceli,aby patrili Bohu,lebo veríme,že pri ňom im je dobre a že tam,pri ňom sa im nič zlé už nemôže stať. Takúto istotu nemôže mať nikto,ale všetci máme istotu v tom,že Boh nás počuje,keď ho budeme prosiť za spásu nášich zosnulých. Ako môžeme tu na zemi definovať čas strávený s Bohom? 1,Čas strávený pri Bohu nie je strateným časom. Predstavme si rozhovor dvoch ľudí. Jeden z nich niečo vysvetľuje,ale druhý iba krúti hlavou na znak nesúhlasu. Napokon ten prvý povie:"Vieš čo,ja tu s tebou zbytočne strácam čas"! Možno boli v našom živote situácie,kedy sme chceli,pod vplyvom zložitej situácie,Bohu adresovať tie isté slová...No,po čase,sme museli uznať,že sme uvažovali nesprávne. Zistili sme,že s Bohom nestrácame,ale iba získavame. Komunikáciou s nejakým povrchným človekom môžeme stratiť množstvo drahocenného času,ale komunikáciou s Bohom rastie naša duchovná výbava do takej miery,že sa na stretnutie s Pánom vo večnosti stávame stále viac a viac pripravenejšími. 2,Určite nejeden z nás počul alebo povedal túto vetu:"Žijeme zlé časy". Aj dnes by mnohí pri týchto slovách súhlasne prikývli. A mali by k dispozícii dôkazy veľkej argumentačnej sily. Nemôžeme tak ľahko povedať,že žijeme zlé časy,ak sme spoznali Boha osobne. Ak nespoznávame Boha vo svojom živote,sme oprávnení konštatovať,že náš život je poloprázdny a že žijeme zlé časy. Markovo evanjelium zachytáva situáciu, podľa ktorej Ježišovi rodáci spochybňujú jeho moc a poslanie/Mk 6,1-6/. Nechali sa počuť:"Skade to má tento? Aká to múdrosť ,ktorej sa mu dostalo, a zázraky ,čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár,syn Márie a brat Jakuba a Jozesa ,Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami jeho sestry? A pohoršovali sa na ňom". Tieto výroky svedčia o zlých časoch pre obyvateľov Nazareta,lebo nespoznali čas svojho navštívenia. Každý jeden z nás môže do tzv. zlých časov vložiť svoj príspevok viery a oživiť ich Kristovou prítomnosťou. 3,V bežnej praxi života používame výraz-krátkosť času. Pre krátkosť času: a,hovoríme stručne,lebo aj iní chcú hovoriť a aj preto,lebo niekedy sme všetci unavení zo záplavy a devalvácie slov v dnešných časoch, b,konáme v chvate,lebo nás tlačia rôzne termíny a dostávame sa až do situácie chorobného stresu, c,máme sa rozhodovať v sekunde,lebo inak by nás dnešný svet považoval za nepružných a nepripravených pre súčasný štýl života. Žiaľ,obeťou tohto štýlu zmýšľania a konania sa stáva aj náš vzťah k Bohu. Má podobu:zbrklo,rýchlo,v chvate,často bez myšlienky a hlbky. Na kontakt s Bohom potrebujeme čas. Potrebujeme mu čas venovať,čas zasvätiť,čas obetovať,dať...Boh má vedieť,že sme sa pristavili kvôli nemu a že chceme s ním udržiavať "horúcu linku". Potom nám určite pripraví miesto,aby sme sme s ním tešili naveky. Vo sv.omši sa používa známa invokácia. Kňaz povie:Hore srdcia! a ľudia odpovedajú:Máme ich u Pána! Každý,kto mal za života na zemi pozdvihnuté srdce k Bohu,aj po smrti ho nájde v Božej blízkosti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára