Zvykli sme si,že niektoré udalosti bývajú mohutne medializované. Čím majú viac sponzorov,čím majú lepšie materiálne zabezpečenie,tým častejšie sa objavujú v reklamách a informačných zdrojoch. Na druhej strane sú aktivity,ktoré nemajú materiálne pozadie a spôsobia veľmi veľa dobra. Pritom,málokto o nich vie. Myslím si,že až večnosť ukáže,v plnom rozsahu, ktoré skutočnosti priniesli viac úžitku pre večnosť: tie,čo boli médiami favorizivané alebo také,ktoré ,akoby v tichosti a nenápadnosti,poskytli možnosti pre veľké Božie diela. Určite by nebolo správne,keby sme zatracovali viaceré počiny,ktoré sa ocitli na medializovaných úrovniach a boli úspešné a hodnotné. Evanjelium však, pripomína,že mnohé diela sú konané "v skrytosti,v tichu samoty,v komôrkach nenápadnosti" a ich prínos sa nedá vyčísliť. Mnohé odpustenia,návraty,reštarty života,majú práve svoj odrazový mostík v takýchto nenápadných formách existencie. Predstavme si biblickú situáciu. Prvá Kniha Samuelova hovorí o konflikte kráľa Saula s Dávidom,budúcim veľkým panovníkom/1 Sam 26,2-23/. Konflikt eskaloval tak,že Saul sa rozhodol,že Dávida zabije. Písmo vypovedá,že mal so sebou "tritisícky vybraných bojovníkov". Nešlo teda,o hocijakú záležitosť. Saul si dal záležať na tom,aby vybral na hon na Dávida skúsených a spoľahlivých bojovníkov. Dnes by sme konštatovali,že išlo a akciu vysokého stupňaj priority. Pre Saula mala charakter taký,že neznesie odkladu. Aká bola reakcia Dávida? V noci sa priblížil až k miestu,kde odpočíval Saul. Nenápadne vzal kopiju a krčah na vodu a odišiel. Nikto si nič nevšimol. Mohol urobiť jednoduchú vec: vziať kopiju a Saula ňou zabiť. Neurobil to. Svätopisec poznamenáva,že: "nik ich nevidel, nik nič nespozoroval, nik sa neprebudil". Takto to býva pri mnohých hodnotných dielach. Dávid urobil neskutočný skutok. Nepomstil sa ,nezneužil svoju momentálnu prevahu,nestal sa podlým vrahom. Mnohé diela ostávajú,akoby zabudnuté,bez povšimnutia. Nikto "nič nespozoruje,nevšimne si, neprecitne zo svojho obmedzeného snenia". Koľko dobrých vecí robíme v každodennosti života. Sú nenápadné,robíme ich s láskou a s dôrazom na evanjeliové pohnútky,napríklad: nepomstiť sa,hoci máme na to ideálnu príležitosť, nezneužiť prostriedky,ktoré máme k dispozícii,aby sme vykonali falošný úkon "spravodlivosti",opovrhnúť možnosťou dať na javo, že niekým pohŕdame,že sme ľudsky a duchovne na vyššom leveli,ako tí,čo trpia zúfalým nedostatkom úcty a schopnosti milovať podľa evanjelia.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára