Počas života si mnohí ľudia získajú náš obdiv a rešpekt. O niektorých z nich vieme,že vedia pekne hovoriť. Niektorí kvetnato a zápalisto,iní racionálne a logicky-k veci,žiadne "omáčky". Iní hovoria z pamäti,nepotrebujú poznámky. Niektorí riešia ťažké matematické príklady akoby to bola malá násobilka. Mnohým stačí,aby si raz prečítali text a môžu ho zopakovať od slova do slova,nech je akýkoľvek rozsiahly. Toto všetko a ešte aj niečo iné,nám stačí na to,aby sme na adresu konkrétneho človeka povedali takéto svedectvo: chcel by som mať jeho hlavu. Napadlo mi to,keď som si prečítal udalosť o uväznení a mučeníckej smrti Jána Krstiteľa/Mk 6,14-29/. Okrem iného sa tam dočítame o tom,ako mladá, zvodne tancujúca dievčina,na popud svojej matky,žiada kráľa Herodesa o "hlavu Jána Krstiteľa". Robí to preto,lebo matka zúri na proroka od Jordána a snuje plány krutej pomsty. Keby chcela,mohla mať "hlavu Krstiteľa" v inom slova zmysle. Nie na mise,po vykonaní krutého rozsudku,ale priam ako na podnose mohla mať k dispozícii myšlienky spásy,ktoré mal Ján vo svojej hlave,mysli,srdci,duši...Keby sa bola otvorila Božiemu učeniu o Mesiášovi,ktorého Ján predpovedal a predstavil spoločenstvu pri Jordáne,mohla do konca života žiť podľa náuky spásy. Nič však, z toho nebolo. Mala síce záujem o Jánovu hlavu,ale ako o odseknutú časť ľudského tela/čo znamená istú smrť/, a nie o hlavu v zmysle myšlienok cesty spásy/čo znamená istý Boží život/. Vyprosujme si "Jánovu hlavu",aby sme žili pre Boha a pre večný život.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára