Blížia sa prezidentské voľby na Slovensku. Už prebiehajú verejné,odborné i menej kvalifikované debaty na túto tému. Bol som svedkom jednej z nich. Jeden z diskutérov/pri káve a pivku/podrobne vykresľoval,čo by urobil,keby sa stal prezidentom on. Keď to počuli spoludiskutéri,zmocnila sa ich hrôza. Povedali si,že je dobré,že tento veľkohubý rečník nikdy prezidentom nebude. Niekedy je lepšie,keď je od slov k skutkom ďaleko. Vidíme,že človeku nemusí nahnať hrôzu iba nejaké nešťastie. Stačí sa započúvať do debát,ktoré naznačujú,ako "hrôzostrašne" zmýšľajú niektorí ľudia. Evanjelium sv Marka prináša správu o niektorých hrôzach/Mk 5,1-20/. Hrôza č.1-človek posadnutý nečistým duchom. Akúže môžeme mať predstavu alebo pocit z človeka,ktorý má takúto charakteristiku?:"Býval v hroboch a nik ho už nemohol zviazať ani reťazami. Lebo často ho sputnali okovami a reťazami,ale on reťaze roztrhol a okovy rozlámal, nik ho nevládal skrotiť". Hrôza č.2-črieda svíň, v počte dvetisíc kusov sa potopila v mori,po tom,čo Ježiš do nich poslal zlých duchov. Pastieri a majiteli svíň určite vyčíslili ťažké materiálne straty. Hrôza č.3-človek,ktorého Ježiš zbavil nečistého ducha. Svätopisec uvádza,že po Ježišovom zázračnom zásahu,sedel človek:"oblečený a pri zdravom rozume". Keď ho takto videli ľudia "schytila ich hrôza". Ide o dosť prekvapujúci fakt. Čakali by sme od nich prajnejšiu reakciu. Reakciu radosti,že človek je zachránený. Oni však mali skôr hrôzu z Ježiša. Prečo? Určite sa pýtali kto to je,že dokáže robiť takéto divy? Aká je vlastne jeho moc? Nie je ešte horší ako diabol,ktorý bol donedávna v tomto tu človekovi? Nedivme sa,ak ľuďom vírili v hlave takéto a podobné myšlienky. Ak by sme chápali vzťah s Bohom ako akúkoľvek stratu,potom môžeme mať oprávnene z neho hrôzu. Tento efekt nemusí byť falošný. Môže byť súčasťou ponímania viery,ale nie absolútnou. Boh je aj Sudca,no v prvom rade Láska. Položme si však inú otázku? Kedy sme mali naposledy z Ježišovho počínania zimomriavky? Nie hrôzu,ale zimomriavky. Ide o úkaz,kedy sa v našom vnútri deje niečo veľké a významné. Napríklad,nadšenie pre Krista,ktorý je Vykupiteľom a Spasiteľom,ktorý priniesol a ukázal cestu spásy. Aby sme sa k tomu prepracovali,musíme viac uvažovať nad Ježišovým pôsobením do takej miery,že ho budeme považovať za nasledovaniahodného. Až potom môže nastať čas zimomriavok. Možno aj hrôzy. No nie hrôzy z Ježiša,ale zo seba. A to preto,lebo sme toľko času stratili tým,že sme zanedbali cestu hľadania spásy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára