Pred nejakým časom v sídle istej inštitúcie odmeňovali talenty. Jeden z organizátorov povedal nasledujúce slová: talent treba najprv vyhľadať, potom si ho udržať a formovať ho. Určite hovoril z vlastných skúseností. Vždy,keď hovoríme o zasvätenom živote,máme na mysli paralelu s talentom. Aj povolanie treba vyhľadať,udržať si ho a následne formovať. Tí,ktorí vyhľadávajú talenty majú k dispozícii prostriedky. Majú tímy,štruktúry,projekty a hlavne finančné prostriedky. Sú to akoby záchytné siete,ktoré "ulovia" nadaných ľudí pre nejakú činnosť. No nestačí to,lebo talenty treba udržať. Udržať sa dajú,ak im niekto predstaví budúcnosť. Budúcnosť takú, v ktorej budú môcť realizovať svoje schopnosti a hlavne takú,ktorá im zabezpečí materiálne potreby,pokiaľ možno,do maximálnej miery. Až potom prichádza finále. Tam materiálne lákadlá nestačia. Talent musí chcieť na sebe pracovať. A popritom sa zopár ľudí dobre zabezpečí a zarobí na základe objavenia nadaného človeka. Tam musí talent ukázať svoj charakter. Nie všetky talenty ustoja svoju slávu. Mnohí ho nedotiahli do konca. Zastali na pol ceste. A čo má s tým spoločné povolanie? Aj povolanie treba objaviť. Môžu pomôcť štruktúry,projekty ba dokonca i finančné prostriedky. No najväčším inšpirátorom povolania je štýl života,ktorý kandidáta osloví. Štýl,ktorý obsahuje isté odriekanie,slobodu a aj duchovnú náplň povolania. Povolania majú dnes ťažkú pozíciu/kedy mali ľahkú?/. Povolania totiž bývajú konfrontované s extrémne zaujímavými ponukami sveta. Popri nich sa môže povolanie javiť ako žobrák stojaci vedľa štýlovo nahodeného elegána. Tak je to správne,lebo takto stál aj Pôvodca každého povolania,keď o sebe povedal,že "Syn človeka nevie,kde by hlavu sklonil". Napriek tomu tzv.hendikepu sa našli takí,ktorí Ježiša kontaktovali s otázkou:Učiteľ,kde bývaš? Z toho vyplýva,že povolania si dokážu aj dnes udržať vysoký štandard záujmu tých,ktorí dokážu demaskovať prefíkané spôsoby nachádzania adeptov na rôzne iné činnosti. Ak by také existovali v oblasti povolaní,skôr,či neskôr by sa prezradili a skončili svoju pochybnú existenciu. Povolania treba formovať. Táto činnosť má byť permanentná. Zostáva aktuálnou do konca života. V prípade talentov táto ambícia končí na veku a na fyzických možnostiach ľudského organizmu. V prípade povolania sa formačná fáza realizuje až do odchodu z tohto sveta. Talent opúšťa arénu ako bohatý človek,nezriedka však s podlomeným zdravím,na základe extrémne ťažkého tréningu. Povolaný človek môže odísť ako formovaný a pripravený pre Božie kráľovstvo. Paradoxne sa stalo to,že zopár talentov opustilo kariéru,kvôli tomu,že našli zmysel života v zasvätenom živote. Stal sa však aj opak. Niektoré povolania zanechali cestu zasväteného života,lebo ich zmohla vidina realizovania talentu na báze komerčného zhodnotenia svojich schopností. Aj povolaný človek je človekom talentu. Dostáva od Pána schopnosť privádzať ľudí k dokonalému majstrovstvu-k schopnosti zaklopať na dvere nebeskej vlasti.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára