Veľkonočné dary od Zmŕtvychvstalého

Paradoxne, začnem Vianocami. Poznáte to. Počas Vianoc navštívite rodinu, v ktorej sú malé deti.  Zvyčajne sa k nim prihovoríte zaužívanou frázou: „Povedz, čo ti priniesol Ježiško?“

Zažili ste už niekedy, aby sa niekto vo veľkonočnom období pýtal dieťaťa túto frázu? Sotva! Hoci sa práve v období sviatkov Ježišovho zmŕtvychvstania najviac stretávame s Pánovou dobrotou. Naučme sa, že nám Zmŕtvychvstalý priniesol dary nesmiernej hodnoty. Spomeňme aspoň niektoré.

            Veľkonočné sviatky vnášajú do života čistotu. Všetci poznáme ten príjemný pocit, keď si ľahneme do čistých perín. Ide o blaživý pocit, ktorý človeka prenikne
po stránke telesnej i duševnej.                                                                                                   Po stránke duchovnej platí, že človek, očistený od jarma hriechu, má dušu v blaženom pokoji, ktorému sa nijaký iný pocit nemôže vyrovnať. Máme nielen pocit, ale najmä istotu, že Božia milosť si potom nájde miesto v srdci a bude si hovieť v jeho čistote, ktorá je darom a výsledkom Ježišovej veľkonočnej obety.

            Človek potrebuje dýchať. Vedia o tom svoje ľudia, ktorí majú s dýchaním problémy. Niekedy sa žiada doslova „vyletieť“ z ťaživej atmosféry a poriadne, zhlboka sa nadýchnuť. Stačí raz – dva razy, aby sme obnovili pravidelný cyklus dýchania na čerstvom vzduchu.                                                                                       V období Veľkej noci sú pokrstení viacerí dospelí. Krstom, akoby sa zhlboka nadýchli a opustili „dusno“ predchádzajúceho spôsobu života. Od krstu začína pravidelný cyklus „dýchania“ v Božej milosti, ktorá do ich duší prúdi najmä
zo sviatostí Cirkvi.

            Vždy, keď slávime sviatky Veľkej noci a prežívame Ježišovu obetu Kalvárie, musíme si pod dojmom silného Ježišovho výkriku na kríži položiť otázku, či sme urobili všetko pre svoju spásu.                                                                                                  Veľkosť Pánovej obety nás nenecháva chladných a vyvoláva pocit  bázne
voči dôstojnosti Pánovej absolútnej obete. Ona sama sa nám prihovára, aby sme ju
vo svojom živote zohľadnili a kvôli nej sa vždy znova odhodlávali na zápas proti zlu v našom srdci a v našom okolí. Priamo nám sú adresované slová sv. Pavla: „Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus.“ (Gal 4, 19)

            Veľkonočné sviatky vtláčajú do nás pečať novosti. V prvom rade ide o nový pohľad na našu neutešenú situáciu hriešnosti. Je to stav, ktorý je dôsledkom dedičného hriechu a môže spôsobiť stav dezilúzie a rezignácie. Z tohto bezútešného pohľadu nás môžu vyslobodiť inšpirované slová, ktorých autorom je apoštol národov, sv. Pavol: „Aj pohania sú spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Kristovi Ježišovi.“ (Ef 3, 6)        

            Sú to slová plné nádeje a láskyplnej starostlivosti, ktorej sa nám
od Zmŕtvychvstalého dostáva. Boh nechce nikoho „vymknúť“ z blaženosti svojho príbytku.                                                                                                    

Každý rok na slávnosť zmŕtvychvstania nás Boh objíma radostnou istotou,
že veľkonočné dielo dokonal za nás, aby sme nestrácali nádej. Ak sa jej ušlo pohanom, podľa Pavlových slov, tak určite nebude Boh skúpy voči nám, ktorí sme už obmytí vodou krstu.

            Za zamyslenie stojí pripomenúť si podobnosť dvoch slov: prístup a pristúp. Majú odlišné významy, hoci sa navonok líšia len minimálne. Prístup znamená postoj človeka k nejakej skutočnosti. Pristúp je však výzva adresovaná niekomu, aby sa priblížil, aby bol viac na očiach.

Slávnosť Zmŕtvychvstania Pána nám predkladá obidva významy. Slovo „prístup“ vo svetle Pánovho vykupiteľského diela znamená, že prístup obety a obetavosti bude raz vysoko ocenený. Slovo „pristúp“ máme chápať ako Pánovu výzvu často prijímať z Pánovho oltára, lebo na základe Ježišovej obety máme my, hriešnici, prístup k pokrmu, ktorý ostáva pre večný život. Volíme si správny prístup, ak na výzvu: „Pristúp!“ – prijímame presväté Telo a Krv Pána Ježiša.

O niektorých skutočnostiach zvykneme hovoriť, že sú hodné námahy. Dnešným jazykom povedané – aktivita pre dobrú vec. Všetci vieme,
že v parlamentných laviciach sedia nami volení naši zástupcovia. Novinári napríklad skúmajú, ako (ne)aktívne sa správa ten – ktorý poslanec počas výkonu svojho mandátu: ako hlasoval, ako sa zapájal do diskusie, alebo či predkladal návrhy, pripomienky, atď.

Veľkonočné sviatky skúmajú každého z nás, akí sme aktívni v boji
proti hriechu. Nezachytí to však nijaké hlasovacie zariadenie či displej s uvedením počtu hlasov „za“ alebo „proti“. Túto skutočnosť ale zaznamená naša duša,
ktorá uchováva stopy zápasu so zlom. Zachytí to aj naše prostredie, ktoré reaguje
na naše pokusy eliminovať hriech a vyhlásiť celoživotný zápas s protivenstvom zloby. Schému tejto aktivity nájdeme v Božom slove. Evanjelium nám ju pripomína takto: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám.“ (Mt 7, 7)

Veľkonočné sviatky nás povzbudzujú k požehnanej aktivite, ktorá najprv predpokladá z našej strany nikdy nekončiace prosby. Bez pomoci „zhora“ nie sme schopní konať dobro. Zmŕtvychvstalý nás nabáda hľadať v pozemskom živote stopy večnosti. Ak nie inde, tak ich určite vo svojich životných skúškach objavíme.

Požehnaná schéma aktivity vyúsťuje do klopania na svedomie ľudí dneška. Ide o schopnosť prorocky vydávať svedectvo o Víťazovi nad smrťou a hriechom. Práve ľudia dnešnej doby potrebujú počuť toto klopanie, ktoré sa rozlieha v útrobách ich zatvrdnutého svedomia. Boh požehnáva túto aktivitu mnohými milosťami.

Čo nám prinieslo Ježišovo veľkonočné víťazstvo? Úľavu v skúškach a strastiach, nádej v bezvýchodiskových situáciách, radosť v záplave katastrofických informácií, kreativitu v konaní dobra uprostred ducha ubíjajúcej konzumnej spoločnosti, a tiež aj povzbudenie k večnosti, zatiaľ čo svet ponúka iba krehkú krásu a dokonalosť materiálneho sveta.