Chlieb,náš každodenný...

Pred rokmi som navštevoval staršiu pani. Vždy,na prvý piatok v mesiaci ma netrpezlivo čakala. Pri rozhovore dosť často rozprávala o svojej rodine. Spomínala,aké má skvelé deti,vnúčatá i pravnúčatá...Počul som na ich adresu iba slová chvály. Nikdy som sa ,však ,s nimi nestretol. Všimol som si,že v dome pribúdajú  rôzne sośky svätých,obrázky s náboženskou tématikou a rôzne devocionálie. Ona to komentovala s tým,že sa mi chcela pochváliť,ako rodina na ňu pamätá. Pani pribúdali roky,ubúdali sily a úmerne tomu pribúdali v dome "sväté veci". Korunou všetkého bolo zarámované požehnanie od Sv.Otca.  Za tie roky,čo som k nej chodieval,som z jej rodiny nestretol nikoho. Konečne som pochopil! Aby sa rodina nemusela unúvať,starkú navštevovať,tak jej radšej dokupovala rôzne náboženské predmety,ktoré prichádzali najmä poštou. Pamätám sa na poslednú návštevu v jej dome. Po zazvonení mi otvorila žena v strednom veku. Predstavila sa ako dcéra a oznámila mi,že matka už zomrela a že je už dali aj pochovať v jej rodisku. Pozvala ma ďalej. V izbe,ktorá patrila nebohej,som zazrel kartónové krabice,poukladané jedna na druhú. Na vrchu sa vynímali náboženské predmety zosnulej a úplne na vrchu bolo položené požehnanie od Sv.Otca. Na boku jednej z krabíc bolo fixkou napísané :Na vyhodenie...Splnilo to svoj účel. Rodina sa zbavovala vecí,ktoré nakúpila babke. Nebolo toho,kto by ich bol prevzal. Radšej volilili ľahšiu cestu. Je jednoduchšie nakúpiť nejaké veci a nimi zaslepiť oči starému človekovi,ako prísť na návštevu,poupratovať,porozprávať...V dome som sa zdržal iba chvíľku. Keď ma pani vyprevádzala,vyššie spomenuté kartónové "banánovky" už boli prekryté akousi látkou tak,aby zakryli nápis: Na vyhodenie...Niekomu z rodiny docvaklo,že by nebolo vhodné,aby som ten nápis čítal.Celý tento príbeh sa mi vybavil v pamäti pri modlitbe,ktorú pozná celý kresťanský svet.Otče,náš../Mt 6,7-15/. Ježišova modlitba obsahuje invokáciu:..chlieb náš kažodenný,daj nám dnes...Vieme zvoliť,čo je pre ktorého človeka tým pravým chlebom,pokrmom? Jedna návšteva môže znamenať viac,ako celá krabica devocionálii...Duša človeka je zvyknutá komunikovať s dušou iného človeka.