Hľadanie Boha.

Skupina ľudí sa zišla na istom mieste z dôvodu púte. Ľudia sa schádzali postupne,pomaly,ale všetci prišli včas,ba ešte mali malú rezervu pred odchodom autobusu. Jeden z účastníkov púte neprichádzal. Meškal päť, desať minút. ľudia začali byť nervózni. Až po polhodine sa zjavil na obzore. Pribehol upachtený a všetkým začal vysvetľovať,čo sa mu prihodilo. Stratil kľúče od domu. Hľadaním stratil pol hodiny času. Často si myslíme,že hľadaním niečoho plytváme časom,lebo sme ho mohli využiť rozumnejšie. Mnohí si myslia,že hľadaním čas strácame. Niekedy je opak pravdou. Hľadaním získavame,nachádzame,objavujeme. Hľadanie je spôsob,akým sa môžeme dostať k Ježišovi. Evanjelium dnešnej slávnosti sv.Jozefa,ženícha Panny Márie,to dosvedčuje. Jozef s Máriou hľadali chlapca Ježiša medzi príbuznými,v zástupe a potom tri dni v Jeruzaleme. Konečne ho našli v jeruzalemskom chráme,ako debatuje s učiteľmi/Lk 2,41-51/. Aké môže byť hľadanie Boha? 1,spojené s bolesťou. Evanjelium práve tento prvok hľadania Boha vyzdvihuje-s bolesťou. My by sme mohli tento výraz zmeniť a použiť iný-v bolesti. V bolesti života,v bolesti utrpenia,choroby a rôznych skúšok. Ak hľadáme Boha v bolesti,naše hľadanie získava dôležitý prvok-prvok pravdivosti. Naše hľadanie je vtedy autentické a pravdivé,nie predstierané. S bolesťou hľadáme Boha aj vtedy,keď človek odchádza na večnosť a my sa musíme učiť prijať jeho vôľu a skúmať,čo touto udalosťou chce povedať nášmu životu. Odchod človeka na večnosť je spôsobom komunikácie,ktorú si Boh vyhradzuje pre seba vo vzťahu k človekovi. 2,hľadanie s nádejou. Dá sa však,použiť aj iný výraz-hľadanie v nádeji, v nádeji že náš Vykupiteľ žije a že nie je necitlivý voči našej situácii. Evanjelia viackrát zachytili situácie,v ktorých nejaký človek prichádza za Pánom Ježišom a obracia sa na neho s prosbou,aby zachránil život niekomu,aby uzdravil niekoho blízkeho. Nádej býva často posledná iňštancia človeka,ktorý sa má vysporiadať s nejakou situáciou. Posledná,ale najúčinnejšia. Na troskách pozemských istôt,vzniká nový svet. V dohárajúcej pahrebe,ktorá pohltila pozemské záchranné body,sa čŕta nový źivot. V rumovisku,ktoré zostalo po pozemských záchranných prostriedkoch,raší exkluzívne postavenie kresťanskej nádeje,že Boh naše prosby vyslyší. Pri telesných pozostatkoch človeka, zostáva jedinou relevantnou skutočnosťou nádej,ktorá upokojuje rozcítenú a ubolenú ľudskú dušu. 3,hľadanie s túžbou Ježiša nasledovať. Predstavme si situáciu, ktorú opisuje evanjelium a ktorá hovorí o istom človekovi,ktorý pribehol k Pánovi s presvedčením:"Učiteľ,pôjdem za tebou všade,kam pôjdeš"/Mt 8,19/. Každý,kto úprimne Ježiša hľadá,pocíti v duši túžbu nasledovať ho. Hľadanie Boha má byť spojené s túžbou nasledovať ho. Inak,toto hľadanie nie je dôsledné,alebo úprimné. Treba rozlíšiť eufóriu od pevného rozhodnutia. Eufória sa vytratí,no pevné rozhodnutie zostáva. Ono sa vytvára modlitbou a obetami. Nemusí byť vždy iba citovou záležitosťou. Ten,kto sa modlil a veľa obetoval pre druhých, nasledoval Krista. A raz ho bude nasledovať až za bránu časného sveta do večnosti. Zmŕtvychvstalý Pán nám necháva odkaz:"V dome môjho Otca je mnoho príbytkov"/Jn 14,2/. O ten svoj,v nebeskom kráľovstve,neprídu tí,ktorí hľadali Boha celý život. Boh bude zavŕšením ich túžob,ktoré prechádzali hranicu časnosti a večnosti.