Spomienka na + Mons. Jána Zentka (10 rokov)

          Každoročne sa v médiách objavujú výsledky ankety, ktorá je známa 

pod názvom: Najatraktívnejší zamestnávateľ roka. Do súťaže sa zapájajú mnohé firmy, podniky, závody. Účastníci ankety zohľadňujú také dôležité podmienky, ako sú: mzda, plat, materiálne zabezpečenie, kolektív, vzťahy na pracovisku, zamestnanecké výhody, ale aj samotnú značku danej firmy. Do súťaže sa zapájajú predovšetkým mladí ľudia.

V dnešnej dobe je slovo „atraktívny“ veľmi preferované. Určite ste si všimli, keď niekto uverejňuje nejaký inzerát, ponuku, jej súčasťou je slovo atraktívny, ktoré má byť magnetom pre ľudí dnešnej doby.

         V prenesenom zmysle slove najatraktívnejším zamestnávateľom je Boh. On spôsobuje to, že zamestnáva duše, srdcia i mysle mladého človeka. Boh ponúka povolanie ku kňazstvu v príťažlivej forme, hoci v dnešnej dobe prechádza kňazský stav krízou. Súvisí to s mnohými medializovanými škandálmi,
ktoré sa dnes vyťahujú na verejnosť.

         Napriek tomu všetkému kňazstvo bude vždy aktuálne a dôležité. Božie slovo v Knihe Exodus prináša správu o tom, ako sa Mojžiš priblížil ku kríku, ktorý horel a nezháral. (Ex 3, 1 – 15) Mojžišovi sa to zdalo zvláštne,
pretože každý suchý ker dohorí. A tento, z ktorého prehovoril Boh, nezháral.

         V dnešnej dobe sa zdá, akoby kňazská služba zhárala pod vplyvom rôznych okolností, ktoré vháňajú kňazský stav do zlého svetla.

         Oheň kňazskej služby horí ďalej a priťahuje záujem adeptov na kňazskú službu. Prečo je to tak? Prečo mladí ľudia uveria Božiemu volaniu?

1.)            Boh ich presvedčil, že obsahom ohlasovania v kňazskej službe je myšlienka spásy a Božieho kráľovstva. Súčasne ich presviedča, že nič nie je v živote človeka také dôležité, ako je spása. Všetko ostatné musí počkať. Všetko ostatné je v hierarchii záujmov až na druhom, resp. na ďalšom mieste. Prvoradé je ohlasovanie spásy.

Naliehavosť Božieho volania pocítili 3 apoštoli: Peter, Jakub a Ján,
ktorí vyšli s Ježišom na vrch, aby sa s ním modlili (Lk 9, 28 – 36). Tú istú skúsenosť majú rybári pri Galilejskom mori, z ktorých sa stali učeníci.
Na Ježišovo volanie „hneď zanechali siete“ a nasledovali Ježiša. (Mt 4, 18 – 22)

         Pri inej príležitosti ktorýsi Ježišov sympatizant prejavil záujem kráčať
za ním. Mal však ešte akési neodkladné záležitosti doma, no Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo.“ (Lk 9, 60)

         Z týchto biblických príkladov možno vidieť, že myšlienka ohlasovania Božieho kráľovstva je urgentná. Ježiš si niektorých vyvolí len preto,
aby túto myšlienku celý život ohlasovali. Celý ich pozemský život Boh zamestnáva ich mysle a srdcia. Čo môže byť dôsledkom tejto služby ohlasovania?

Napríklad to, čo dosiahol prorok Jonáš (Jon 3, 1 – 10). Keď ohlasoval potrebu pokánia v meste Ninive, miestny kráľ: „vstal zo svojho trónu, zhodil
zo seba plášť, obliekol si vrecovinu a posadil sa do popola.“ Na Jonášovo kázanie aj mocní vtedajšieho sveta vstávali z pohodlia svojho života a svojej pompy i zaužívaných nerestí, zaodiali sa dobrovoľne nepohodlím a zamenili výsady za službu.

Výsledok Jonášovho pôsobenia je očividný. Na základe Božej milosti pripravil ľudí na prijatie myšlienky Božieho kráľovstva. To je jedna z podstatných úloh kňaza  - ohlasovať pokánie, aby Boh mohol vstúpiť do života človeka, spôsobiť jeho vnútornú premenu a urobiť ho súcim na cestu spásy.

Táto služba nie je populárna. Napriek tomu sa nájdu ľudia poslaní Bohom, ktorí tieto myšlienky s vierou a s presvedčením ohlasujú.

2.)            Adeptov na kňazský stav láka aj možnosť okúsiť Ježišovo súkromie. Skúsenosť s tým majú 3 apoštoli: Ján, Jakub a Peter, lebo iba oni boli pozvaní Ježišom na stretnutie na Vrchu Premenenia.

Evanjeliá hovoria o tom, že Ježiš sám akoby otvoril dvere svojho súkromia pre záujemcov. Niektorým toto naznačil slovami: „Poďte a uvidíte.“
(Jn 1, 35 – 42) Veľkí ľudia si obyčajne súkromie chránia pred zrakmi médií,
pred zrakmi verejnosti. No tí, ktorí z nich kandidujú na rôzne spoločenské posty, tak svoje súkromie pootvárajú, aby získali priaznivcov.

Evanjeliá hovoria o tom, že Ježiš samotu vyhľadával. V súkromí samoty sa často modlil k Otcovi a dôkladnejšie poúčal svojich apoštolov. Apoštoli veľmi často narušili Ježišovu samotu, predvídali, kde sa nachádza a chceli zotrvať
pri ňom. Uverili, že on je jediný a jedinečný kandidát na Mesiáša. Iného, lepšieho kandidáta, nepoznali. Kňazská služba má obsahovať aj tento prvok samoty.

Ľudská samota a Božia prítomnosť spôsobujú, že kňaz získava predpoklad pravej múdrosti, vedomosti a radosť zo služby. V rámci svojej služby túto atmosféru prenáša do atmosféry komunikácie s veriacimi. Snaží sa ich presvedčiť, že chvíle samoty strávené s Ježišom, môžu prehĺbiť ich vieru. V tomto duchu sa učia múdro žiť tak, že zavrhujú hriech, rastú vo vedomostiach o Pánovej dobrote a jeho milosrdnej láske a prežívajú vnútornú, tichú radosť,
že Ježiš je ich dôverným priateľom.

Prežívame obdobie veľkého pôstu. Boh nás pozýva, aby sme vyhľadali chvíľu samoty a prežili dôverné spoločenstvo s Pánom do takej miery, že otvorí naše srdce na dôstojné slávenie Zmŕtvychvstania.

3.)            Ľudia počujú Ježišovo volanie, idú za ním, lebo vedia, že môžu popri ňom vyrásť  a zdokonaľovať sa. Najznámejším predstaviteľom tejto myšlienky je istý bohatý mládenec. Ten pribehol k Ježišovi s prosbou, aby mu ukázal náročnejšiu cestu spásy. Vyjadril to slovami: „Učiteľ, čo dobré mám robiť,
aby som mal večný život?“ (Mt 19, 16 – 22)

Mnohí ľudia sa počas svojho života vracajú na miesta, kde žili,
alebo pôsobili. Svojim rodinným príslušníkom alebo priateľom ukazujú konkrétny dom a povedia: „Tu som vyrastal.“

Každý človek niekedy v mysli zablúdi na miesta, kde vyrastal buď fyzicky alebo duchovne.  Všetci, ktorí túžia po dokonalosti, sa majú vracať na miesta, ktoré spôsobujú rast. Koľkí si po rokoch blúdenia vzdychnú a uvedomia si danú skutočnosť takto: „Iba keď som bol pri Ježišovi, vtedy som rástol. Život
bez Ježiša je úpadok.“ Keď cítime vychladnutie lásky, stagnáciu v horlivosti a úpadok v čnostiach, pocítime, že je čas vrátiť sa k Ježišovi, lebo iba pri ňom môžeme opäť rásť.

Svedomie nám pripomenie: „Začni sa znova zúčastňovať na sv. omši. Je to dôležité pre to, aby si rástol. Objav opäť hodnotu modlitby ruženca. Pri tejto modlitbe pocítiš, že duchovne rastieš. Neodhadzuj kríž hneď pri prvých prejavoch jeho ťarchy. Má za úlohu prebrať ťa k životu a priviesť ťa na cestu duchovného rastu.

Kňaz vie, že v službe musí neustále rásť. Ak by stagnoval, jeho služba stratí na intenzite, hĺbke a dôraze. Z tejto múdrosti čerpanej od Pána odovzdáva
aj do prostredia svojho života. Nabáda ľudí, aby neustále hľadali možnosti duchovného rastu.

Svojho času istý obchodný reťazec používal slogan: „Tu som človekom. Tu nakupujem.“ Tam je človek prijatý, obslúžený a cíti sa pohodlne a príjemne.
Len pri Ježišovi sa môže človek cítiť spokojný, prijatý, vyrovnaný. Iba pri Ježišovi je doma.

Predstavme si situáciu z cesty autobusom. Dopravný prostriedok sa pohol, rozbehol a zrazu z nejakých príčin zabrzdil. Reakcia cestujúcich, hlavne tých, ktorí pri cestovaní stoja, je typická. Neočakávajú ju a dostávajú
sa do nekoordinovaného pohybu. Medzi ich prvé reakcie patrí to, že sa snažia rukami zachytiť sa najbližších sedadiel.

Ktosi v podobnej situácii konštatoval, že sa treba chytiť držadla v hornej časti dopravného prostriedku. Tam je väčšia istota. Kňaz nás svojou službou učí, že treba v neočakávaných situáciách hľadať pomoc hore – pri Bohu. Tam je istota.

Človek má tendenciu, najmä pri rôznych životných pohyboch, hľadať záchrannú brzdu pri zemi. Tak je zvyknutý. Cez službu kňaza sa presviedča,
že opak je pravdou. Boh je najväčšia istota v živote človeka.

Vždy, keď si spomíname na nejakého vzácneho človeka, osobnosť v oblasti viery, všímame si najmä tento jeho životný pohyb. Jeho životné nasmerovanie na Krista. Táto prax nikdy nesklame. Ohlasovanie Krista je urgentné a má prioritu pred všetkým ostatným aj v dnešnej dobe.

Zosnulý kňaz Ján bol dôstojným reprezentantom tejto životnej schémy. Nepoznal nič dôležitejšie, ako je kňazská služba. Videl v nej možnosť byť blízko Bohu  a venovať sa ľuďom. I jedno, i druhé praktizoval s veľkým nasadením.
Je dôvod poďakovať Pánovi za ušľachtilosť kňazského života. Aj jeho pričinením kňazstvo nebude dohárať, ale bude žiariť, svietiť a horieť pre tých, ktorí budú hľadať naplnenie svojho života v pohotovej a obetavej službe.