Školopovinný člen rodiny sa vrátil domov s nákupom. Matka prevzala nákup a položila synovi obligátnu otázku:"Všetko je v poriadku?". Chlapec prikývol na znak súhlasu,no potom sa zháčil a povedal,že zostal dlžný pár halierov. Dodal,že teta predavačka povedala,že ich už dneska naspäť nosiť nemusí. Že vraj,stačí pri najbližšom nákupe. Matka takéto riešenie odmietla. Rýchlo vybrala z peňaženky drobné a poslala chlapca do obchodu so slovami:"To preto,aby nám večer nevyčítalo svedomie,že sme na niečo zabudli". Dobrá škola,pekný príklad,hoci išlo iba o pár halierov. Už to tak býva,matky chcú byť stopercentné,najmä,čo sa týka životného príkladu. Evanjelia nám hovoria,aký je Ježiš náročný. Vyžaduje stopercentnosť od toho,kto ho chce nasledovať. Pamätný je najmä jeho výrok pri rozhovore s bohatým mládencom/Mk 10,17-27/:"Jedno ti ešte chýba". To do spokojnosti vo svedomí,že urobil všetko,čo je v jeho silách,aby mohol Ježiša nasledovať. Nachádzame sa pred prahom pôstneho obdobia. Určite je niečo,čo nám všetkým chýba/pár drobných,obrazne povedané/,k spokojnosti vo svedomí. Učme sa odmietnuť takú prax,ktorá šíri náuku:"Čo tam po tom,pár "drobných",?!" Boh chce,aby sme sa učili dôslednosti a stopercentnosti v snahe nasledovať ho. Boh od nás vyžaduje,aby sme začali vyžadovať od seba. Istý človek zvykol každý rok,na Vianoce,navštíviť azylový dom a porozdávať nejaké drobnosti pre každodenný život. Vždy sa vracal spokojný,lebo ukazoval prázdny batoh. Doma konštatoval:"Rozdal som všetko". Pritom otvoril batoh. Bol prázdny,iba na dne sa našli dve škatuľky so sladkosťami. Tento stav my považujeme za "všetko". Dá sa povedať,že ide o úspech,lebo zostávajúce nevyužité dve škatuľky sladkostí,nič nemenia na celej situácii. Lenže,pozor! Boh je trocha náročnejší. Keď mu povieme,že mu chceme dať všetko,on všetko zoberie. Naše prosby chápe doslova. Uvedomil si to aj sv. Peter,ktorý Ježišovi povedal:"Pozri,my sme opustili všetko a išli sme za tebou"/Mk 10,28/. Peter vedel,čo hovorí. Cítil,že všetko doterajšie zanechal a začal žiť novým životom. Aj keď sa Ježišovi prihovárame,že chceme mu dať všetko,nemyslíme to doslovne. Máme radi skryté rezervy. Čo keď Ježiš sklame? Tak,ako zvyknú predstavitelia štátu,nositelia moci,vedúci činitelia,ktorí robia za nás politiku na vrcholovej úrovni. Skúsme v pôstnom čase dôkladnejšie overiť našu dôveru v Boha. Dajme mu viac:zo svojho času,venujme väčšiu pozornosť liturgii,znovaobjavme dôstojnosť a účinnosť modlitby,prekonajme pohodlnosť a to všetko,aby sme sa priblížili k stopercentnosti našej oddanej služby Bohu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára