Z hľadiska riešenia nejakej problému,poznáme dva typy ľudí. Sú ľudia,ktorí radšej o veci rozprávajú a iní radšej konajú. Tí prví pôsobia motivačne,aby nadchli masy pre dobrú vec. Sú to tzv.tribúnoví rečníci. Druhú skupinu predstavujú ľudia,ktorí si na slová nepotrpia. Držia sa starej latinskej zásady:exempla trahunt. V Jánovom evanjeliu, v dvanástej kapitole sa píše o Ježišovej návšteve v Betánii, v dome Lazára. Ako quasirečník tu vystupuje Judáš Iškariotský. Verejne kritizuje Máriu,ktorá vzala vzácny,drahý nardový olej a pomazala ním Ježišove nohy. Jej počínanie komentoval slovami:"Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?"/Jn 12,1-11/. Po týchto slovách si určite niektorí,ktorí to počuli, povzdychli,že má pravdu. Utrúsili poznámku:"Má pravdu. Toľká škoda!". Našli sa možno takí,ktorí ho začali obdivovať za to,že má sociálne cítenie a že použitie vyššie uvedeného oleja považuje za mrhanie. Mária zostala bez slov. No,jej počin bol silný. Vzala olej,pomazala ním Ježišovi nohy a poutierala ich svojimi vlasmi. Všetci,ktorí to videli,museli to považovať za veľkú symboliku. Všetci,snáď,nie. Lebo niektorí si určite povedali,že sa predvádza. Aký je rozdiel,či efekt v konaní Judáša a Márie? Veľký. Som si istý,že po Judášových slovách nastala v miestnosti dusná atmosféra. Na druhej strane,konanie ženy je sprevádzané príjemným efektom:"...a dom sa naplnil vôňou oleja". Konanie ušľachtilo zmýšľajúceho človeka je sprevádzané "jemnou vôňou Božej milosti",ktorá naplní celú atmosféru v okolí. Dobré konanie má následovníkov. Prekračuje prah jedného domu a vstupuje tajomne do ďalšieho. Nezabránia tomu ani falošným tónom znejúce "káravé a sociálne reči" niektorých jednotlivcov,judášovského charakteru. Ak Boh koná skrze nás,nikto a nič nemôže natrvalo zamedziť učinok,ktorý vyvolá Bohom požehnávané dielo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára