Mať tak,viac času...

V dnešnej dobe sa pomerne často sťažujeme na to,že máme málo času. Máme rôzne plány a rozvinuté aktivity,ktoré nemôžeme finalizovať,lebo máme málo času. Pred nejakým časom sa zo súťaže vrátila skupina študentov. Na najvyššie priečky nedosiahli,aj keď ambície mali veľké. Keď potom,medzi sebou debatovali a rozoberali svoje vystúpenie,konštatovali toto:"...mať tak,viac času na prípravu...". Niekedy to ľuďom poslúži ako výhovorka,inokedy je taká pravda,že času mohlo byť,na čokoľvek,viac...Keď zomrie mladý človek a odprevádzame ho na druhý svet, prvé,čo si uvedomujeme je otázka: prečo mal/a/ tak málo času na všetko,čo sa týka pozemského života? Dožičili by sme ho mladému človekovi plným priehrštím. A zrazu, nečakaný zvrat. Stalo sa niečo,čo nedokážeme ovplyvniť a už vôbec nie zmeniť. Mladý človek, v rozkvete síl, odchádza na druhý svet. Povieme si: škoda,že nedostal/a/ viac pozemského času. Ostáva nám jediné-prijať a zmieriť sa s rozhodnutím Pána života a smrti. Čo si máme odniesť,ako posolstvo, z tejto udalosti? 1, Zdanlivo,nastala kolízia dvoch skutočností: príbuzní,kolegovia,známi,priatelia ju chceli mať pre seba. Lenže,pre seba ju chcel mať aj Boh. Pre seba a pri sebe. Stalo sa to,čo charakterizujeme ako Božia vôľa. Ľudská vôľa,ktorá je stvorená a daná Bohom, musí ustúpiť,lebo Boh vidí veci inak,ako my. Pre nás na zemi sa chápe smrť mladého človeka ako strata, Boh však získal dušu pre svoje kráľovstvo. Sám sa nechal počuť:"V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo,bol by som vám povedal,že vám idem pripraviť miesto?!"/Jn 14,2/. Boh rešpektuje najhlbšie túžby človeka. On je jediný,ktorý môže nasýtiť dušu k plnej spokojnosti, bez strachu a obáv, že o tieto dary príde. Dnes máme my, tu na zemi, akýsi vnútorný nepokoj v súvislosti s tým,čo sa stalo.  No v nebi máme jednu dušu v plnej duchovnej kondícii a spokojnosti, ktorá presahuje potenciál pozemských dobier. Aspoň tak dúfame a modlime sa v dôvere v Božie milosrdenstvo. 2, Pred časom havarovalo v Afrike lietadlo.  Všetci cestujúci i posádka zahynuli. Medzi nimi boli aj štyria Slováci. Po dôkladnom vyšetrovaní sa zistilo,že piloti neurobili nijakú chybu. Neurobili chybný krok. Napriek tomu, nedokázali lietadlo ovládnuť. Boh rozhodol inak. On vládne všetkému. Niekedy zvykneme povedať, že niekto musí byť "pánom situácie". Niekto musí mať situáciu pod kontrolou. Často si myslíme, že ju máme v pevných rukách a že sa nič nemôže stať. Boh koná po svojom. A veľmi sa neunúva, aby nám veci vysvetlil. Považujeme to za skúšku viery. Ak Boh dopustí nejaké nešťastie, chce tým dať  o sebe vedieť,že opraty prozreteľnosti má vo svojich rukách a že z každého zla, môže vzísť dobro. Človek je stvorený tak,aby mal túžbu po Bohu a aby dosiahol miesto v jeho večnej radosti. Prechádzame síce skúškou viery, no Boh je tajomným spôsobom s nami a pomáha s nesením križa. 3, Pán Ježiš pri rozhovore so Židmi hovorí:"Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí"/Jn 8,31/. Počas života sme sa presvedčili,že nás často obklopuje omyl, neistota a prežívame aj podstatnú mieru rôznych obmedzení. Sme konfrontovaní s klamstvom, pretvárkou,podvodom...Ona už pozná Pravdu v plnej miere. Ona už žije v Pravde-Bohu. A som si istý, že ak ju spoznala, už by ju nechcela nikdy opustiť. Ona je ďaleko pred nami, lebo sa nechala objať Pravdou, ktorá zamedzí akémukoľvek podvodu a neistote. Človek občas použije výraz-ja mám svoju pravdu. Iné nepripustí. Ona už vie porovnať svoju pravdu o živote s Božou pravdou. Toto poznanie je bez pochybností. Boh teraz vyšiel s pravdou von. Chce,aby sme už tu na zemi objímali jeho pravdu v Božom slove a službe blížnemu. Takto sa priúčame Božej pedagogike a otvárame oči a dušu pre poznanie Božej vôle. Východiskom z tejto situácie pre veriaceho človeka sú slová dnešnej modlitby dňa v rámci sv. omše. Čítame tam: "Všemohúci Bože, vypočuj naše prosby a ochraňuj nás, veď všetku nádej skladáme iba do tvojho milosrdenstva"/ LH II, s.352/. S touto nádejou vytvárame aj toto vzácne eucharistické spoločenstvo. Je to najdokonalejšie pozemské zhromaždenie,ktoré môže vzývať milosrdenstvo nášho Boha a prosiť za dušu mladého človeka,ktorá odišla v ústrety Pánovi.