Počas pozemského života sa nám ponúkajú mnohé pozemské veci. Niektoré sú zvlášť vábivé,že im je ťažko odolať. Človek časom zistí,že nemôže mať všetko. Musí sa naučiť separovať/výraz,ktorý je v dnešnej dobe "in"/. Najčastejšie to cítime,keď chceme duchovne rásť. Zistíme,že niektoré veci nám prekážajú. Presvedčíme sa,že keď sa chceme pohnúť z miesta,musíme zvoliť cestu zriekania sa. Cítime,že niečo je nám na obtiaž,že nás spomaľuje na ceste k Bohu. Východisko je potom jediné-zbaviť sa niečoho. Aj toho, na čom sme si tak zakladali. Božie slovo záveru pôstneho obdobia nám predstavuje postavu Judáša-zradcu. Prijal toho dosť,a pritom odmietol sa niečoho zbaviť. Niečoho,čo bolo preňho nebezpečné. Najprv prijal od Pána "smidku chleba"/Jn 13, 21-33/. Stalo sa tak pri spoločnom stolovaní. Bol to prejav Ježišovej lásky,hoci vedel,že ju podáva svojmu zradcovi. Prijať smidku chleba od Pána znamená prijať jeho pokrm a nasledovať ho. Tak všetci veríme v rámci našej eucharistickej viery. Kto ho raz prijme,ťažko sa tohto pokrmu vzdáva. Je pravda,že mnohí od stola odchádzajú,ale to je len do vtedy,kým si nedajú do poriadku svedomie a neurobia poriadok vo svojej duši. Sila atmosféry "smidky Pánovho chleba",mnohých aj po rokoch,priviedla naspäť,do stavu prijímajúcich. Bez tohto pokrmu sa veriacemu dýcha ťažko. Judáš prijal mešec. Bol quasipokladníkom apoštolského zboru. Slovensky povedané-capa urobili záhradníkom. Požíval dôveru svojich spolubratov. Oni verili,že je spoľahlivý. Mal na starosti ekonomiku Dvanástich,ale disponoval aj prostriedkami,z ktorých podporovali chudobných. Je evidentné,že bol nepoctivým správcom. Nestal sa hodným dôvery prvého spoločenstva Ježišových nasledovníkov. Nezabúdajme ani na to,že mu "vymerali tridsať strieborných". Židovským pohlavárom stačilo investovať toľko málo,aby našli a podplatili zradcu. S takouto "províziou" nemožno vstúpiť do Božieho kráľovstva. Keby zostal žiť a prijímať z Pánovej ruky,keby rozumne spravoval apoštolský mešec almužny a dobrodení,keby bol odmietol "judášsky groš" za účelom zrady Pána Ježiša,mohol nájsť pokoj svojej duše a istotu na ceste spásy. Ale takto...nie! Ježišova obeta na kríži nás vyzýva,aby sme sa odhodlali separovať v duši. Zakoreniť sa v tom,čo je osožné a zavrhnúť akékoľvek zlo,aj keď má na sebe kožuch ovce na oklamenie ľudského spoločenstva.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára