Úryvok z Jánovho evanjelia/Jn 20,11-18/,je dôležitou skutočnosťou. Týka sa stránky duchovnej,ale i historickej. Prečo? Po stránke duchovnej preto,lebo prináša správu o tom,že Ježiš,aj ako Zmŕtvychvstalý,s ľuďmi komunikuje. Na tomto fakte nič nezmenili ani udalosti Kalvárie. Ba práve naopak,nimi začína nová etapa komuniukácie Boha s človekom. Svedčia o tom aj Skutky apoštolov. Svätopisec vydáva toto svedectvo:"Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych a on sa mnoho dní zjavoval tým,čo s ním prišli z Galiley do Jeruzalema a teraz sú jeho svedkami pred ľudom"/Sk 13,30/. Ježiš si praje,aby ľudia s ním komunikovali,ako s Víťazom,ktorému je všetko podrobené,aj naše slabosti a neprávosti. Historická stránka úryvku evanjelia je rovnako dôležitá. Prináša informáciu o prerode človeka/Mária Magdaléna/ z človeka o zmŕtvychvstaní informovaného, na človeka zasväteného a formovaného vo svetle Zmŕtvychvstania. Mária,pri prvom kontakte s Pánom konštatuje:"Odniesli môjho Pána a neviem,kde ho položili". Používa vyjadrenie:oni,t.j.nejakí ľudia. Nepripúšťa v túto chvíľu úkon Boží. Podľa nej, odvalený kameň a vyprázdnenie hrobu majú rováši nejakí ľudia,nevedno ktorí,ale predsa len ľudia. Až potom,keď Ježiš osloví Máriu jej menom,sa situácia náhle mení. Mária,plná radosti,ale už aj presvedčenia,že Pán žije a že sa vrátil,uteká k apoštolom,aby oznámila nadčasovú správu:"Videla som Pána". Ide o historicky verné svedectvo premeny človeka vo viere v Zmŕtvychvstalého. Koľkokrát sme už v živote slávili Trojdnie? Nedá sa spočítať,koľkokrát sme pri obrade vzkriesenia spievali:"Pán Ježiš Kristus vstal z mŕtvych!" Obsahuje naša viera aj po rokoch aspekt radostnej premeny,ako to bolo v prípade Márie Magdalény? Mení nás Ježišovo Zmŕtvychvstanie na radostných ohlasovateľov,tlmočníkov Pánovho poslania,ktoré sa naplnilo vo veľkonočné ráno a ktoré prináša dôvod na radosť,vyplývajúcu z Ježišovho víťazstva nad zlom? Pokúsme sa odstrániť aspekt smútku z nášho života. Nad životom súčasníkov vidím akýsi závoj smútku,ktorý vyplýva z rôznych pozemských sklamaní a nenaplnených túžob. V tomto pokušení istý čas zotrvávala aj Mária Magdaléna,lebo "stála pri hrobe a plakala". Smútok jej zakalil fyzický zrak,ale na okamih aj dušu. Keď Kristus tento pomyselný závoj smútku odstránil,nastala dramatická zmena-zrodil sa vidiaci svedok,ktorý nepozná zábrany a nemá ani obavy z povinnosti ohlasovať udalosť zmŕtvychvstania.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára