Každý kuchár vie,že sa jedlo nemusí vždy vydariť. Nech robíte,čokoľvek,niečo ovplyvniť nemôžete. Nie raz sa stane,že gazdiná konštatuje:"piekla som z jedného cesta". Tým chce povedať,že pri pečení,varení zachovala rovnaký postup,no niečo sa vydarilo a je k svetu,ale niečo neobstojí a skonzumuje sa potichu,bez ovácii ,doma,iba za asistencie najbližších rodinných príslušníkov. Aj o ľuďoch platí to isté:sú dvaja/súrodenci/ z jedného hniezda/dostali rovnakú výchovu/,ale nie sú "z jedného cesta"/každý z nich je iný/. Táto pravda platí aj o apoštoloch. O rozdielnostiach medzi nimi hovorí evanjelium/Mt 26,14-25/. Všetci navštevovali rovnakú-Ježišovu školu. A predsa je tu rozdiel. Nie sú z rovnakého cesta. Všimnime si ten podstatný rozdiel. Judáš ide za veľkňazmi a ponúka sa pre službu zrady. Hovorí im:"Čo mi dáte a ja vám ho vydám?" Ostatní apoštoli idú za Ježišom a ponúkajú sa pre službu lásky slovami:"Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?" Judáš je najmä sebec:čo mi dáte...? Jeho spolubratia myslia na svojho Majstra: kde ti máme pripraviť...? Pri Pánovom stole nemá miesto ten,kto myslí iba na seba. Preto Judáš už nemal odvahu dlhšie stolovať s Pánom a s učeníkmi,a preto z ich spoločenstva odišiel,aby dokonal dielo zrady. Nikto mu v tom nebránil...Spoločenstvo s Ježišom vychováva človeka pre ušľachtilosť a potreby služby pre núdznych,a to kvôli Kristovi,ktorý všetkých vykúpil svojou krvou. Veľkonočné trojdnie nás učí najmä v oblasti odvrátenia sa od sebectva a prijatia mentality solidarity a vďačnosti nášmu Pánovi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára