Z titulu môjho povolania pomerne často pochovávam mŕtvych. V niektorých prípadoch,mám pocit,že rodina nebohého sa chce akoby predviesť. Dajú si záležať na rečiach. Obyčajne homília ich zaujíma menej,ale reči,komentáre pred obradom,to sú často rétorické preteky. Zvlášť,keď ide o človeka,ktorý zastával funkcie rozmanitého charakteru. Akoby mali ambíciu niečo ešte dorozprávať,dovysvetľovať,akoby to nestihli počas pozemského života. Pohrebné obrady sú na to,ako stvorené. Na druhej strane, ľudia,ktorí žili pokojný,statočný život,bez turbulencii,nemajú úmysel nechať o sebe veľa hovoriť. To urobil už dávno predtým ich spôsob života. Veľké životy a hodnoty nepotrebujú veľa slov. Stačí málo. Všetko podstatné sa zmestí do niekoľkých slov. Akékoľvek komentáre sú už potom zbytočné. Ako príklad môžeme použiť úryvok evanjelia o farizejovi a mýtnikovi/Lk 18,9-14/. Ježišov favorit mýtnik, povedal pamätnú vetu:"Bože,buď milostivý mne hriešnemu". Ďaleko neodišiel ani márnotratný syn,ktorý po sa po dobrodružnej anabáze vrátil domov,k otcovi a odrecitoval slová kajúceho charakteru:"Otče,zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojim synom"/Lk 15,1-3. 11-32/. Málo slov s veľkým obsahom a posolstvom. Prečo? Preto,lebo ten podstatný zápas sa odohráva vo vnútri ľudskej duše. Ten zápas sa v duši vybúri a výsledkom je posolstvo tohto zápasu,ktoré sa dá vyjadriť stručne,podstatne,jadrne. Pokúsme sa v tomto svätopôstnom čase vybojovať nejaký zápas o dobro. Možno ho dlhšie odkladáme,no teraz môže ísť o vhodný čas. Pokúsme sa potom sformulovať posolstvo,ako výsledok nášho vnútorného zápasu. Môže ísť o pomôcku pre náš duchovný rast vo svetle slávenia Zmŕtvychvstania Pána.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára