Poďakovanie Zmŕtvychvstalému.

Ľudia ,na preukázanie vďaky používajú stručné frázy. Napríklad: vďaka,ďakujem,som ti vďačný atď. V niektorých situáciách sa nám vidí stručné poďakovanie málo. Cítime,že potrebujeme k všednému,rutinnému poďakovaniu ešte niečo doložiť. Naše srdce je vtedy plné vďačnosti a možno sa dostaneme do situácie žalmistu,ktorý ďakuje Bohu tým najvrúcnejším spôsobom:?Vzdávame ti vďaky,Pane Bože milosrdný". Výraz-vzdávať vďaky je primeraný situácii srdca,ktoré sa nevie uspokojiť s bežným poďakovaním,a preto vyberá z ľudského slovníka tie najkrajšie výrazy. Slávenie eucharistie prekladáme,ako vďakyvzdávanie t.j. ako niečo,čo prekračuje limit bežného hovorového poďakovania. Všetky životné jubilea resp.ich slávenie,by mali mať základ v takejto podobe poďakovania z hĺbky ľudského srdca. Za čo chceme ďakovať Zmŕtvychvstalému Pánovi, to sa dozvedáme z evanjelia. K dispozícii máme minimálne tieto motívy: 1,Ježiš vyhnal z Márie Magdalény sedem zlých duchov/Mk 16,9-15/. On má moc vyhnať z ľudskáho srdca zlobu zmýšľania a pretvoriť srdce na vnútro,ktoré je prajné a otvorené pre ušľachtilé veci. On má moc zasiahnuť tak,aby sa v nás zlo neujalo. Všetci máme mať v duši takúto ambíciu,lebo iba človek ušľachtilého t.j.evanjeliového zmýšľania môže konať požehnaným spôsobom a jeho dielo vplýva na prostredie. V poslednom období sledujeme sériu pokojných protestov v Európe,ktoré sa zaoberajú dopadom súčasného štýlu života na životné prostredie,ktoré prestáva byť pre nás žičlivým miestom pre život. Zmŕtvychvstalý Kristus má moc tak pretvoriť našu dušu,že dopad našich skutkov na život, na vzťahy, môžu liečiť,vyhojiť a povzbudiť to prostredie,ktoré je hladné po Bohu. Od veriaceho človeka sa práve toto očakáva. 2,Ježiš sa zjavil emauzským učeníkom v situácii,keď opúšťali Jeruzalem plní sklamania a beznádeje. Boh zjavuje seba samého. A to rozmanitým spôsobom. Koľko skutočnej krásy,dobra a lásky je v tomto svete?! Aj napriek zlobe,ktorá má za cieľ Božie dielo zničiť,vyretušovať,alebo aspoň rozriediť účinkovanie Božej dobroty. V ľuďoch obdivujeme talent,schopnosti,ktoré poukazujú na Božiu dokonalosť. Máme dôvod žasnúť nad Božou dokonalosťou,ktorá sa ujíma v hudbe,v rôznych druhoch umenia,ale aj v ochotnej službe blížnemu,ktorý je odkázaný na pomoc. Z tohto dôvodu cítime zodpovednosť za to,aby sme Božie dary spravovali dobre s úmyslom osláviť Boha. Zároveň vieme,že táto aktivita sa nezaobíde bez vďaky Najvyššiemu. Vedomie,že Boh dáva časťzo svojej dokonalosti ľuďom,je dôvodom na pokoru a vďačnosť,nie na pýchu a povýšenectvo. O tom nás poúča sv. Pavol slovami:"Ustavične vzdávajte vďaky za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista"/Ef 5,20/.3,Zmŕtvychvstalý Pán sa zjavil jedenástim a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca. Boh je jediný,kto môže povedať,čo je dobré a čo zlé. Boh má byť jedinou normou nášho správania. Je správne,ak človek poslúcha hlas svedomia. My potrebujeme,aby nám Boh vytkol naše chyby a poukázal na zlyhania každodenného života. Náš život tým dostáva rovnováhu,ale i -váhu pre Božie kráľovstvo. Napriek tomu,že Ježiš vytkol apoštolom ich zlyhanie,priniesol do ich spoločenstva nie dusnú atmosféru,ale pokoj. Stal si doprostred ich spoločenstva a povedal:"Pokoj vám!"/Jn 20,19-31/. Neostáva iba pri kritike ich skutkov,ale podáva liek a prináša posilu,aby Boží človek nezmalomyselnel a neochabol na duchu. Boh je ten,ktorý vnáša do života vyrovnanosť a to tým,že nás upozorňuje na skutočnosť,že svoj život máme očisťovať pokáním. Múdri,nadaní,pokorní ľudia túto vyrovnanosť pestujú celý život. Vždy máme dôvod Bohu ďakovať. Najmä v rámci liturgie. Upozorňuje nás na to prefácia-pieseň vďaky slovami:"Vzdávajme vďaky,Pánovi,Bohu nášmu". Boží ľud tomu rozumie a vzápäti odpovie:"Je to dôstojné a správne". Hovoríme-Bohu nášmu! Nie ,niekomu anonymnému,neznámemu. Ale-nášmu Bohu. Boh je náš,lebo nás prijal za svoje deti. Ako náš Tvorca,ako náš Otec,ako Darca všetkých darov si zaslúži našu úctu,poklonu a vďačnosť. Náš život nech vždy spĺňa tieto vznešené kritéria,ktoré nás robia milými Bohu.