Spomínam si na jeden hokejový zápas. Bol som spolu s niekoľkotisícovým davom "zakliesnený" medzi sedadlami na štadióne a sledoval dôležitý hokejový zápas. Nás,divákov bolo viac,ako je kapacita štadióna. Stáli sme nalepení,jeden na druhom. Nikto sa neodvážil odísť ani na chvíľu,lebo by bol riskoval,že sa už na svoje miesto nedostane. Dnes by som to už nerobil. Stáť niekoľko hodín bez pohnutia-ďakujem,nie! Počas zápasu susedovi zazvonil mobil. Ten ho zdvihol a nahlas zakričal:"Nemôžem sa pohnúť z miesta!". Skutky apoštolov opisujú udalosť zo života apoštolov Petra a Jána. Obaja vchádzali do chrámu na modlitbu. Pri Krásnej bráne sedel nemobilný človek a žobral/Sk 3,1-10/. Apoštoli ho uzdravili tak,že "mu spevneli nohy a členky" a on vyskočil a chodil. Kým sa tak nestalo,nemohol sa fyzicky pohnúť z miesta. Evanjelista sv. Lukáš opisuje udalosti okolo emauzských učeníkov/ Lk 24,13-35/. Obaja smutní a znechutení opúšťajú Jeruzalem,lebo Ježiš umrel a pochovali ho. Už nevidia dôvod,aby zostali v meste dlhšie. Zobrali sa a putujú do Emauz. Je to paradoxné,že oni sa fyzicky mohli pohnúť z miesta,čo aj využili,ale nenachádzali riešenie svojej situácie a dilemy/my sme dúfali,že on vykúpi Izrael/. Je evidentné,že sa nemôžu pohnúť z miesta inak-nenachádzajú možnosti riešenia svojej nelichotivej situácie. Nevedia,čo robiť,keďsa im ich idol-Ježiš ,stratil ,viac ho niet...Možno práve teraz prežívame niečo podobné. V nejakej konkrétnej veci sa nemôžeme hnúť z miesta. Neriešme to sami. Ježiš je sprievodca,ktorý sa rád pripája k pútnikom a ponúka im možnosti. Po stretnutí s ním,nám azda spevnejú,nie členky,ale srdcia. Až tak,že budeme schopní vyskočiť ,chodiť, a velebiť Boha.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára