Počas života riešime viac či menej často, otázku cestovania. Cestujeme za prácou, štúdiom, rekreačne atď. S tým súvisia primerané otázky: čo si vziať zo sebou? V batožine chceme mať niečo na zjedenie, nejaké oblečenie napr. kvôli zmene počasia a aj určité hygienické položky. Plus ešte možno niečo navyše.
Z Božieho slova evanjelia vyplýva , že sa touto skutočnosťou zaoberali aj apoštoli, lebo ich Ježiš posielal hlásať evanjelium /Mk 6,7-13/. Pri rozoslaní do celého sveta im poslúžil praktickými radami, podľa ktorých nie sú v tejto službe dôležité materiálne skutočnosti, ale duchovná pomoc zhora.
Je prirodzené, že sa na základe týchto myšlienok pýtame, čo nám zaváži ako najväčšia hodnota pred bránami Božieho kráľovstva? S materíalnymi počítať nemôžeme, lebo nám neposlúžia, skôr naopak.
Pri úvahe si ale pomôžme obsahom cestovnej batožiny. 1.,Dôležitá je otázka pokrmu: čím sa sýtila naša duša počas pozemského putovania? Najprimeranejší je pre ňu pokrm Božieho slova a eucharistie.
Pre každú krajinu sú dôležité zdroje-zdroje vody, nerastných surovín, ale aj ľudské zdroje. Aj duchovný pokrm má svoj zdroj, lebo jeho ťažisko sa nachádza v slávení eucharistie. Tento zdroj je vždy po ruke, prístup k nemu je viac ako ideálny. Vyžaduje iba postoj viery, ktorý je však veľkým Božím darom. Kým Cirkev koná túto slávnostnú a sviatostnú službu, stále je otvorená štedrá Božia ruka. Tá poukazuje na Kristovu vykupiteľskú obetu na Kalvárii. Eucharistia a Božie slovo sa javia ako duchovné vrcholy a zdroje, ktoré sa nevyčerpávajú, lebo Ježišova obeta je neprekonateľná a absolútna. Je zárukou toho, že duša človeka má k dispozícii silný zdroj svojho nasýtenia.
2.,Na cestu si berieme oblečenie a to na výmenu alebo kvôli zhoršeniu počasia. Človek takto koná, lebo myslí do predu a predvída určité situácie.
Aj duša sa potrebuje zaodiať a takto ísť v ústrety Kristovi. Odevom duše sú čnosti. Ide o opakované a tým zdokonaľované konanie dobra , ktoré je inšpirované samotným Ježišom. Človek si vytvára odev čností na základe obetavosti, prajnosti, pokory, striedmosti, znášania určitých nepríjemností a obmedzení života, ale aj nábožnosti, ktorá z viery vyplýva. Šatník pre dušu, ako vidíme, je pestrý. Bežný pozemský šatník sporadicky obmieňame z rôznych dôvodov, ale čnosti , ktoré sú odleskom Božej dokonalosti, zostávajú aktuálne stále. Čas ani iná ujma sa ich hodnoty nedotkne ani ich nezníži. Všetky čnosti vychádzajú z tej najdokonalejšej-z lásky a k nej smerujú, lebo Boh je Láska.
3.,Hygiena duše. V posledných mesiacoch a rokoch sa do popredia dostal termín hygiena/Covid/. Je dôležiým faktorom proti nákaze. Hygiena duše je účinná proti nákaze hriechu. Pravidelná revízia života v duchu evanjelia, duch kajúceho zmýšľania sa javia ako prostriedok duchovného rastu tak, aby sa hriech nestal samozrejmosťou a neodviedol nás niekde mimo cesty k Bohu. Tak, ako pravidelne kontolujeme svoje účty v banke, mali by sme pravidelne zúčtovávať pred Božou tvárou, rekapitulovať a nachádzať cesty Ježiša Krista. Veľmi sa tým uľaví našej duši a to vďaka pokoju, ktorého zdrojom je sám Boží Syn.
Sme pútnici. Počas života konáme rôzne cesty, niekto viac, niekto menej. Ale všetky sú len predobrazom cesty záverečnej , ktorá vedie k večnosti a čaká na každého z nás. Snažme sa , aby mohol Boh nahliadnuť do obsahu našej pomyselnej batožiny a urobiť v nej poriadok. Kristus putuje s nami a pomáha nám niesť kríže každodenného života a prekonať prah časnosti a večnosti. Dôverujme mu.
