Tohto roku bol v Poľsku v katedrále v Tarnowe vysvätený za kňaza 27 ročný Bartosz Sobczyk. Po vysviacke sa vrátil do rodiska v meste Mielec a slúžil tam primičnú svätú omšu. Takýchto primiciantov bolo v Poľsku i inde na svete viac. Ale Bartosz Sobczyk je zaujímavý tým, že kedysi bol talentovaným futbalistom, lebo s mužstvom Stal Mielec postúpil do najvyššej poľskej súťaže a mal pred sebou veľkú kariéru. Nestalo sa tak, lebo si vybral inú cestu-cestu kňazstva. Na začiatku primičnej slávnosti ho privítal primátor mesta týmito slovami:"Kedysi ste boli súčasťou jedného z najsilnejších tímov Poľska, ale teraz ste prestúpili do najsilnejšieho tímu na svete-do Božieho tímu".
Všimnime si mýtnika Matúša z evanjelia /Mt 9,9-13/. Celá stať je o jeho prestupe. On prestúpil z najhoršieho tímu-tímu mýtnikov do tímu, ktorý je najlepší na svete-do tímu Ježiša z Nazareta. V rámci tohto prestupu zažil viaceré prekvapenia. Ktoré sú to?
1.,Presvedčil sa, že Boh je blízko a dá sa s ním komunikovať. Veď , Ježiš prešiel okolo neho celkom blízko. Matúš si možno pôvodne myslel, že Boh je od neho veľmi vzdialený. Zistil však, že je to omyl. Jeden z najväčších v jeho živote.
Koľkí žijú v tomto omyle, ktorý negatívne ovplyvňuje ich život! Žijú v akejsi beznádeji, že Boh o nich nemá záujem. Sú si vedomí, že nežijú správne a myslia si, že on od nich bočí. On však prichádza celkom blízko , prekonáva všetky hranice a dáva o sebe vedieť. Život určitých ľudí nás povzbudzuje uveriť, že do ich života vstúpil Boh, lebo to na nich vidno. A tento štýl života sa nedosahuje násilím, ale prichádza spontánne, s neustálou snahou o prehlbenie viery.
2.,Iným prekvapením pre Matúša bol fakt, že sa dokázal veľmi ľahko "odlepiť" od mýtnickej stoličky a vybrať sa inou cestou. Stačila na to jediná Ježišova veta:"Poď za mnou".
Ten, kto prijíma Krista celým srdcom, zistí, že nie je ťažké zanechať stoličku mýtnika. Viera nám napomáha zanechať zlozvyky a hriešne praktiky. Inak by sme zostali zakotvení v biede života. Vo viere v Krista môžeme urobiť veľké veci so svojim životom až tak, že sa staneme jeho nasledovníkom. Viera bez úsilia meniť život podľa evanjelia nemá patričnú hĺbku. Sprievodným znakom správnej viery je permanetné úsilie podobať sa Ježišovi, len on nám darúva slobodu a nádej.
3.,Matúš s prekvapením zistil, že si dva protichodné tábory majú zrazu čo povedať. Lebo na hostine v Matúšovom dome sa stretli mýtnici a hriešnici s Ježišom a jeho učeníkmi. Ježiš ich zjednotil do takej miery, že si sadli za spoločný stôl. Za bežných okolností by to nebolo možné.
Koľko takýchto stolov je potrebných v dnešnom svete? Určite na všetkých stupňoch politcko- spoločenského života. Určite na pracoviskách a určite v mnohých rodinách. Miestami sa to vôbec nedarí, lebo bez Krista v srdci je to veľmi náročné. Najprv sa musí uskutočniť stolovanie v srdci človeka a to je možné len vtedy, keď tam prebýva Boh. Mýtnici a Ježišovi učeníci určite našli spoločné témy, ale tou hlavnou bol Kristus. On fascinoval mýtnikov a zároveň už ovplyvňoval svojich učeníkov. Ježišov vplyv sa tu poprieť nedá.
Je tu ďalšia supina aktérov. A to sú farizeji. Tí sú pohoršení zo situácie, ktorá vznikla. Aspoň mali dôvod rozmýšľať. Ich svet sa pomaly rúca. Nastáva nový poriadok-poriadok evenjelia. Majú len dve možnosti: buď sa nechajú zavaliť padajúcim systémom morálky svojej doby, alebo vyjdú oproti novej vízii Ježiša Krista. Aj nám zostáva táto voľba. Buď sa necháme zavaliť neprávosťou alebo opustíme svoje mýtnice a budeme vyhľadávať Ježišovu oživujúcu spoločnosť. On prišiel kvôli nám a ponúkol nám dar spoločenstva s ním. Väčší dar ako toto, nenájdeme.
