Skupina mladých ľudí sa vybrala na vysokohorskú túru. Ako to býva zvykom, urobili si fotografie, ktoré ihneď poslali svojim blízkym. Poslali ich s komentárom:V objatí hôr. Jesenné Tatry sú krásne a preto ten poetický komentár, ktorý hovorí za všetko.
Sv. Otec Lev XIV. nedávno povedal v homílii túto myšlienku:"Človek počas života môže zažiť dve mimoriadne silné Božie objatia. Prvé sa udeje v okamihu krstu /Toto je môj milovaný Syn /Mt 3,17/../. Druhé sa odohrá po skončení pozemského života, keď Boh, ako večný a milosrdný hostiteľ vo svojom kráľovstve privíta oslávenú dušu". Aj vtedy sa naplnia slová evanjelia:"Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate...a nájdete odpočinok pre svoju dušu."/ Mt 11, 28-30/.
Pozemský život sa odohráva medzi týmito dvomi Božími objatiami. Človek , inšpirovaný Božím objatím, sa má usilovať o to isté. V akom slova zmysle?
1.,Učíme sa objať kríž. Životný kríž a všetko, čo s ním súvisí. Všetky ťažkosti, problémy , sklamania, či prehry...Nemáme inú možnosť, iba kríž prijať. Ak by sme to neurobili, vystavili by sme sa riziku straty zmyslu života. Ak kríž prijímame, lebo niet z neho úniku, dostávame do duše dary pokoja a aj silného svedectva pre svoje prostredie. Nemusí ísť o jednoduchý proces, ale s pomocou milosti zhora, sa k tomu odhodlávame vždy znova a znova. Táto činnosť patrí medzi vrcholné okamihy života, lebo ani Kristus, v ktorého sme uverili, sa mu nevyhol. Ba práve naopak, povýšil ho za nástroj nášho vykúpenia a spásy.
2.,Objím človeka. Objím človeka a to najmä v zlomových situáciách. Týka sa to objatia človeka vtedy, keď padol v slabosti života. Úkon takéhoto objatia vzniká vtedy, keď nie sme ľahostajní a chceme poslúžiť tomu, ktorý sa sám nedokáže pozviechať /cestujúci Samaritán- Lk 10,29-37/. Pomáhame mu, aby znova nadobudol rovnováhu a stratenú ľudskú dôstojnosť.
Objatie môžeme adresovať blížnemu, a to preto,aby si uvedomil a ocenil, že patrí do určitého spoločenstva. Aj tu platí biblické-neste si vzájomne bremená-Gal 6,2. V spoločenstve je veľká morálna sila. Týka sa to najmä spoločenstva, v ktorého strede nájdeme Krista ako Pastiera a Vodcu.
Objatie môžeme zakúsiť aj od niekoho, kto chce vyjadriť vďačnosť. Vtedy sme na veľké slová a veľké gestá úspornejší , no vynahradíme to objatím, ktoré hovorí výrečným a zrozumiteľným jazykom. Kto zažíva pravidelne Božie objatie a teší sa z neho, ten nebude skúpy na službu obety, lebo tá je možno najvrúcnejším objatím vo vzťahu k blížnemu.
3.,Objím svet. Urob to, lebo on je Božím dielom. Svet objímame, hoci nesúhlasíme so všetkým, čo sa v ňom deje. Ale objímame ho tak, že ho vkladáme do svojich modlitieb. Niekedy sa so znepokojením pozeráme, kam sa vlastne uberá... Vtedy cítime nutkanie usmerniť ho za Kristom. Robíme to preto, lebo nám on sám zanechal tento odkaz. A to vtedy, keď povolával apoštolov-poďte, za mnou!-Mk 1,17. Sme vďační Bohu za to, že sme stretli vzácnych ľudí. Takých, ktorí sa usilovali s vypätím všetkých síl usmerňovať život vo svojom prostredí za Božím tajomstvom.
Učme sa objímať v duši aj posvätné tajomstvá, ktoré objavíme výlučne v eucharistickom spoločenstve a sviatostiach Cirkvi. Sú určené pre nás, aby nás posilňovali na ceste do večnosti. Zasluhujú si z našej strany prijatie a objatie. Svet objímame vtedy, keď mu odovzdávame posolstvo spásy, lebo Boh nás k tejto službe povolal. Ide o najkrajšie vysvedčenie , ak môžeme o niekom konštatovať, že odovzdal svoju lásku svojim blízkym. Všetko odovzdal Bohu i blížnym. Boh za to nešetrí svojim objatím už v pozemskom živote. No a k tomu definitívnemu-spásonosnému, nás pozýva po skončení náročnej, ale požehnanej pozemskej púte.