Aj vám sa už v živote stalo, že ste sa v nejakom človekovi zmýlili? Mne áno. Aj v ňom som sa pomýlil a to poriadne. Desaťročia úspešný na scéne. Budiaci dojem dobráckeho, usmievajúceho sa staršieho pána. Dobre, vravel som si, v žilách mu prúdi krv, ktorú dostal spolu s náukou veľkého Lenina. Toho sa už nezbaví, ale snáď nepatrí k takým militantným predstaviteľom proletariátu, ktorý by ešte dvíhal päste a vyhrážal sa gulagmi. Neviem prečo, ale myslel som si naivne, že nakoniec dôstojne zavŕši svoju bohatú /a to vlastnom i prenesenom slova zmysle/ kariéru. Predpokladal som, že odíde niekde na svoju daču, sadne si k praskajúcemu kozubu a ponorí sa do myšlienok. Bude písať memoáre a čítať Puškina. Pri uchu bude mať rádio, z ktorého zaznejú častušky a na stole mu bude robiť spoločnosť samovar. V dlani bude stískať hodný stakan vodky z ktorej si bude pochlipkávať a medzi perami zapekačku, cez ktorú bude vypúšťať obláčiky dymu a pokojamilovného stárnutia. Ktohovie, možno že by dal ešte aj kazačok, keby ho jeho blízki motivovali. Takýto portrét báťušku by som mu doprial.
Nedávno som z tejto predstavy úplne vytriezvel. Bezprecedentným spôsobom poslal svoje vojská, aby zabrali cudzie územie. Neštíti sa poslať tisícky ľudí na smrť. Uvedomil som si, že žije stále v starej dobe, ktorá už dávno neplatí. Až teraz vidíme, ako zaostal. Zostal zakonzervovaný v starých /nie dobrých/ časoch. A my sme si mysleli, že v dnešnej dobe sa už nič podobné nestane, že vojny v Európe sú definitívnou minulosťou. Ako veľmi sme sa mýlili! Dúfajme, že tento báťuška je posledný relikt, ktorý má v pláne expandovať a zaberať to, čo mu nepatrí a to za cenu akýchkoľvek prostriedkov.
Zostal nemilo prekvapený, keď zistil, že "blitzkrieg" mu nevyšiel. Nepočítal s tým, že narazí na heroický odpor domácich obrancov a už vôbec nie na masívne prejavy rozhorčenia zo strany relevantných svetových činiteľov i obyčajných ľudí. Niektorí z nich konali hneď, z presvedčenia, iní po určitom váhaní a iní až potom, keď sa tak rozhodli z taktických dôvodov. Na tom nezáleží. Hlavne, že sa dozvedel, že zostal sám so svojim skostnateným postojom voči svetu. Vojna je hrozná vec. Málokto ju chce zažiť. A už vôbec nie pokojamilovní báťuškovia, ktorí síce možno prežili život v zemľankách, ale zachovali si čistý štít života a spokojné svedomie. Status báťušku si treba zaslúžiť, nezaslúži so ho hocikto. Cesta k nemu vedie o.i. cez pokánie za všetky zloby a zverstvá. My v Európe si musíme všimnúť zdvihnutý varovný prst. Sloboda, demokracia nie sú samozrejmosťou. Platí to nielen pre nás, bežných ľudí, ale pre politikov. Je obdivuhodné, ako sa svet zjednotil v oblasti humanitárnej pomoci. Kým v nedávnej minulosti boli veľké politické roztržky ohľadom kvót migrantov, teraz sa dobré veci dejú bez veľkej diskusie. Treba pomôcť, lebo sa môže ľahko stať, že iskra zápasu preskočí aj inde. Ruka v ruke kráča pomoc materiálna s duchovnou. Je to veľká sila, ktorá má nesmierny dopad a už teraz dosiahla métu morálneho víťazstva. Dúfajme, že čoskoro aj všeobecného.
