V poslednom čase sa v slovníku
človeka dnešnej doby objavuje sloveso „prekonať“. Najčastejšie ho dávame do
súvislosti s COVIDOM 19. Do úvahy prichádza aj termín „choroba, slabosť
alebo nejaká závislosť“.
V živote
sa učíme zdolávať a prekonávať rozličné ťažkosti. Vtedy cítime, že v nás
pôsobí zvláštna sila, ktorá vychádza zvnútra, ktorá nie je samozrejmosťou, je
Božím darom: v sile Božieho Ducha dokážeme prekonávať rozmanité formy zla.
Ježišovi
učeníci po zmŕtvychvstaní ich Majstra boli postavení pred výzvu. Museli
zdolávať ťažkosti svojej doby. Mohli sa však spoliehať na silu zhora, lebo
zostúpil na nich Duch Svätý.
V Liste
Rimanom čítame: „Bratia, všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Božími synmi.“ (Rim
8, 14). My k tomu môžeme dodať: „všetci, ktorých vedie Boží Duch, dokážu
prekonávať rozmanité problémy, vzdialenosti, ohraničenia.“
1.) Apoštoli prekonali strach
Z Božieho slova
vyplýva, že mali strach pred Židmi. Boli schovaní za zamknutými dverami.
Stačilo pritom otvoriť dvere na miestnosti a vyjsť vonku. Ich príklad nám
ukazuje, že to nie je také jednoduché.
V jednej televíznej relácii
ponúkajú na predaj hotové byty alebo domy. Istá realitná agentka, aby získala
klienta pre nejaký byt, použila vyjadrenie: „Otvoríte terasu a ste v raji.“
Myslela tým pekne upravený dvor a nádhernú záhradu.
Stačí otvoriť dvere viery, zbaviť sa
strachu a objaviť raj, t. j. život podľa Krista. Ten je rajom uprostred
toxicity dnešného sveta. Zmŕtvychvstalý Kristus nám zosiela svojho Ducha, aby
sme sa nebáli otvoriť dvere Božiemu poznaniu.
2.) Apoštoli prekonali jazykovú bariéru
Svätopisec
to vyjadril takto: „...každý ich počul hovoriť svojím jazykom.“
(Sk 2, 1 – 11) Človek, ktorý vstupuje do
cudzieho sveta, sa snaží prekonať jazykovú bariéru. Okolnosti ho donútia k tomu,
aby sa naučil cudzí jazyk. Ak to dokáže, život v cudzej krajine sa mu
zjednoduší a zároveň sa mu otvorí.
Mnohí
ľudia dnes trpia negramotnosťou vo vzťahu k evanjeliu. Ono je pre
nich stále cudzou rečou, ktorú si ešte
neosvojili. Mnohí sa o to ani nesnažia, hoci sú pokrstení a dokonca formálne
prijímajú aj iné sviatosti.
Na
druhej strane sú takí, ktorí poznajú reč evanjelia a chápu, že vôbec nie
je ťažká. Pán Ježiš preto, aby nás
získal pre reč evanjelia, použil tento výraz: „...moje jarmo je príjemné a moje
bremeno ľahké.“ (Mt 11,30)
Cirkev sa už 2000 rokov snaží
odstraňovať túto bariéru evanjelia. Pracuje vedená Duchom Svätým na tom, aby sa
jednotlivci, ktorí sa hlásia ku Kristovi, zbavovali negramotnosti Božieho
slova. Preto sa v Cirkvi hlása Božie slovo najmä pri hlásaní
eucharistickej slávnosti alebo aj pri iných príležitostiach.
V tomto duchu vstupujme na posvätnú
pôdu eucharistického slávenia s tým,
že chceme počuť a porozumieť Božej reči.
3.) Apoštoli prekonávali vzdialenosti
U sv. Marka čítame Ježišov odkaz:
„Choďte do celého sveta a hlásajte
evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16, 15)
V súčasnej dobe sa mnohí ľudia hrdia tým, že prekonávajú vzdialenosti. Sú
to rôzni dobrodruhovia, cestovatelia, študenti a z donútenia aj
utečenci.
Pri zdolávaní sveta a jeho
vzdialeností treba vždy po sebe niečo zanechať.
Pred časom som sledoval dokumentárny
film, ktorý tematicky čerpal z obd. 2. svetovej vojny. Ľudia v ktorejsi dedine, ku ktorej sa blížili okupačné
vojská, museli rýchlo opustiť svoje obydlia. Keď cudzí vojaci vstúpili do
prázdnych domov, nachádzali na stenách kríže, ktoré ľudia nestihli so sebou
vziať. Tí, čo tam vstúpili, našli kríže, ktoré boli svedkom života, akým žili
domáci obyvatelia.
Aké je dôležité, aby
sme ďalším generáciám zanechali akoby znak hodnôt, ktoré sme vyznávali a podľa
ktorých sme žili.
Čo zanechá po sebe
dnešná generácia? Načo sa orientuje? Z čoho vychádza vo svojom živote?
Tieto otázky sú veľmi nástojčivé a nabádajú súčasnú generáciu, aby
prekonala vzdialenosť k Ježišovmu vykupiteľskému dielu.
Žiť podľa tohto tajomstva je najväčšou
múdrosťou a jedine Boží Duch
nám môže pomôcť, aby sme túto
vzdialenosť prekonali.