Pred rokmi som častejšie stoloval s kolegom,
spolubratom, ktorý prišiel zo zahraničia. Pri obede mal vo zvyku vyžiadať si
dva krajce chleba. Keď som ho pozoroval, zistil som, že si v priebehu stolovania
odlomí vždy kúsok z neho. Po čase si všimol môj spýtavý pohľad. Vysvetlil
mi, že to už robí roky, že je to jeho zvyk od detstva. Svoje vysvetlenie
zakončil vetou: „Chlieb môžem skombinovať s čímkoľvek.“
Iste, o ojedinelú prax. Možnože nie je veľa ľudí, ktorí
by s ním súhlasili, ale aj v duchovnom slova zmysle je to tak. Chlieb
ako pokrm od Boha môžeme skombinovať s čímkoľvek. Napríklad:
Prežiť o chlebe a vode
znamená žiť síce triezvo, ale prežiť. Svedectvo v Knihe Exodus nám
pripomenulo, že židia počas putovania púšťou natrafili na niečo drobné. Išlo o drobné žiariace kryštáliky, ktoré zdobili pôdu ich života. Nikdy predtým sa s tým
nestretli, preto sa pýtali: „Čo je to?“ (Ex 16,
2 – 4. 12 – 15)
Pri inej príležitosti Mojžiš ako vodca počúvajúc Božie
nariadenie udrel na tvrdú skalu a vytryskla voda. (Nm 20, 1 – 12) Z toho
vyplýva, že Boží pokrm treba hľadať. Nachádza sa akoby pod našimi nohami
na našej ceste života. Treba sa len dívať.
a)
Dávaj pozor kde stúpaš! Viacerí si toto
upozornenie pamätáme ešte z detských čias. Rodičia zvyknú takto napomenúť
svoje potkýnajúce sa dieťa. Dávajme teda pozor, po čom kráčame. Dávajme pozor,
aby sme nepošliapali Boží pokrm slova, ktorým Boh stelie našu cestu. Niekedy ho
máme priamo pred sebou.
b)
Hlavu hore! Tento výrok si pamätám z dokumentárneho
filmu. Ponúkal zábery z tréningu malých detí – hokejistov. Malý hokejista
viedol puk po klzisku a tréner ho krikom upozorňoval, že pri tejto
aktivite musí mať hlavu hore.
Boží
pokrm máva charakter vznešenosti a určitého vzletu. Je dôležité, aby sme
zdvihli svoju dušu k Pánovi, lebo tam, vysoko od pozemských starostí,
môžeme objaviť pokrm Božieho slova. Musíme sa naučiť dvihnúť myseľ oťaženú
pozemským životom k vyšším hodnotám.
c)
Máme mať periférne videnie. Tí, ktorí sa
učia viesť motorové vozidlo, sa tiež
učia tejto schopnosti. Keď je to možné, je potrebné sledovať zároveň
cestu vpredu, ale aj zboku.
Pred
nami stojí dôležitá úloha – všímať si svet okolo. V tomto uhle pohľadu
nájdeme náznaky duchovnej posily pre náš každodenný život. Aj svet nám môže
ponúknuť isté impulzy, ktoré na základe Božej milosti môžeme premeniť na spôsob
obety.
Mojžiš udrel po skale a vytryskol
prúd vody. To Božie môžeme nájsť aj v tvrdosti života. Tam, kde sa
stretávame s utrpením a krížom. Vytrysknutie živej vody viery môžeme
zachytiť aj v horách. Mnohí potvrdzujú, že aj pobyt v horách vo forme
výletu, túry alebo výstupu môže vytvoriť priaznivé podmienky na objavenie
Božieho tajomstva.
2. 2.) Chlieb a víno
„Keď prišla hodina
(Ježiš) zasadol za stôl a apoštoli s ním...potom vzal chlieb a vzdával
vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za
vás. Toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril:
„Tento kalich je nová zmluva mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.“ (Lk 22, 14.
19 – 20)
Pred časom mi istý človek povedal: „Ako starnem, stále viac a častejšie robím veci, ktoré robil môj otec.“ Zistil to sám, ale všimli si to aj jeho príbuzní. Túto myšlienku môžeme parafrázovať aj v duchovnej oblasti takto: ako dospievame a zrejeme fyzicky i vo viere, stále viac a častejšie máme túžiť po tom, čo nám zanechal Ježiš Kristus. On nám v eucharistii zanechal pokrm na cestu do večnosti. Toto sa prejavuje v živote mnohých ľudí. S pribúdajúcim vekom zatúžia po častejšom stretnutí s Pánom v eucharistii. Aby sme po takomto chlebe zatúžili, potrebujeme:
a) vyvarovať sa starých chýb, viac nepochybiť, ale nechýbať na liturgii Cirkvi;
b) odolávať pozemským chúťkam, ale založiť si „chuť“ na Božský pokrm;
c) umŕtvovať v sebe fyzické pôžitky, a tým oživovať myšlienky na večnosť.
„Nielen z chleba žije
človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ (Mt 4, 4)
Pred rokmi som bol
svedkom istej dramatickej situácie, ktorá sa odohrala na benzínovej čerpacej
stanici. Prišiel vodič, natankoval a chcel zaplatiť. Po čase si uvedomil,
že nemá pri sebe ani platobnú kartu ani finančnú hotovosť. Snažil sa pracovníka
čerpacej stanice presvedčiť, že býva v neďalekej obci a že si skočí
po peniaze a vráti sa a dodal: „Máte moje slovo.“ Na to mu pracovník
povedal: „Vážený pane, dnes slovo neznamená nič.“ Tým naznačil, že ľudské slovo
sa vyprázdňuje. Naša generácia spôsobila svojím štýlom života, že vzniká
nedôvera voči tomu, čo povie človek. Týka sa to najmä života a pôsobenia najvyšších
spoločenských štruktúr. Tento postoj prázdnoty slova sa potom premieta aj do
bežných vzťahov. Mali by sme sa vrátiť k dôvere voči slovu človeka. K tomu
dospejeme len vtedy, keď dokážeme znovu postaviť svoj život na slove Boha. Bez Božieho
slova nie je možné vrátiť dôveryhodnosť do ľudskej komunikácie.
Prednedávnom som si vypočul názor istého odborníka, ktorý sa
zaoberá klimatickými zmenami. Vyjadril názor, že o niekoľko rokov môže
vzniknúť kategória klimatických migrantov. Pôjde o ľudí, pre ktorých sa
životné podmienky vplyvom veľkého tepla zhoršia na maximum. Autor predpovedá,
že sa môžu pohnúť naprieč Európou, príp. celým svetom a hľadať prijateľnejšie
podmienky pre život.
Hľadajme Božie slovo ako východisko z núdze. Niektoré
životné podmienky, nie klimatické, pripomínajú extrém. Mnoho ľudí sa sťažuje na
zlý prístup, zlé zaobchádzanie na pracoviskách alebo v spoločenstvách. Božie
slovo nám môže pomôcť nájsť dôstojný život a dôstojné podmienky na to, aby
sa vrátil život.
Človek dnešných čias pripomínajúci migranta musí objaviť v Božom
slove vrchol duchovného blaha a občerstvenia.