Občas stretneme
človeka, ktorý nám chce vyrozprávať nejakú príhodu. Chce hovoriť o tom, čo
zažil a vidíme, že ním lomcujú veľké emócie. Nedokáže súvisle zosúladiť
myšlienky, a preto pri rozprávaní skáče z jednej udalosti do
druhej, prechádza od jednej osoby k druhej a kombinuje udalosti
staršie a novšie. Chvíľu ho počúvame, povieme mu, aby sa upokojil a dodáme:
„Začni pekne od začiatku.“
Je koniec
kalendárneho roka. Viacerí ho budeme bilancovať. Aj v tomto prípade sa
odporúča začať pekne od začiatku a prejsť ho celý chronologicky. Pritom
môžeme parafrázovať myšlienku sv. Jána, apoštola a evanjelistu: „Na
počiatku bolo Slovo...“
Na úvod nášho
bilancovania nech je teda slovo.
1.)Slovo, ktoré sme dali sami sebe
Ono spočíva v tom, že sme si
kedysi, možno v januári, povedali, že všetko bude inak v našom živote.
Vonkajší život nás presviedča, že všetko je iné. Prežívali sme ťažkosti s pandémiou,
citlivo vnímame vojnu na neďalekej Ukrajine, počúvame o energetickej kríze
a doliehajú na nás starosti súvisiace s potrebou šetrenia. Toto
všetko nás zvonku zahlcuje. Žijeme uprostred týchto problémov a zisťujeme,
že všetko je inak, ako bolo kedysi a že aj my potrebujeme byť iní ako
kedysi. Vnútorne iní-silnejší.
Dnešná doba si
žiada vnútorne silného človeka. Viac ako kedykoľvek predtým. Istý sociológ sa
vyjadril, že krízu musíme chápať v dnešnom svete ako novú normu života.
Hovoríme o kríze materiálnej, ale hovoríme aj o kríze ľudskej a duchovnej.
Musíme počítať s prítomnosťou krízy a musíme jej primeraným spôsobom
čeliť. Nedokážeme to, ak nebudeme ľuďmi viery a silného charakteru.
2.)Slovo, ktoré sme dali blížnym
Dali sme im slovo, že ich život urobíme krajším, lepším. Možno
sa nám to nepodarilo a máločo sme z tohto plánu zrealizovali. Miestami
máme pocit, že sa deje opak, že vzniká veľa konfliktov, pretože sa ľudia postavili
proti sebe. Prax ukazuje, že aj z dávnych priateľov sa môžu stať
protivníci. Ľudia, ktorí mali kedysi voči sebe úctu, zraňujú sa vzájomným
osočovaním a neprávosťami. Ľudia, ktorí kedysi zvýrazňovali svoju pokrvnú
pripútanosť a súlad, stávajú sa odporcami na život a na smrť. Vonkajšia
kríza akoby vnikla do celého systému ľudského života.
Pred niekoľkými
dňami či hodinami sme pochovali výraznú osobnosť nášho národa, prof. Vladimíra
Krčméryho. Odišiel vynikajúci odborník, človek, kresťan. Pri truhle
spomínali na jeho život najbližší príbuzní a spolupracovníci. Niektorí z nich
hovorili o tom, že zosnulý profesor zmenil ich život. Našli vieru alebo ju
znova objavili. Takéto príklady náš národ potrebuje. Potrebujeme takých ľudí,
ktorí svojou prítomnosťou budú meniť naše životy k lepšiemu. Alebo sa
pokúsia o to, aby dopad zla nebol taký agresívny. Čas bremien prenesú na
seba. Takéhoto ducha viery potrebuje dnešná doba.
3.)Slovo, ktoré sme dali Bohu
Je možné, že sme sľúbili Bohu, že mu umožníme, aby účinnejšie
pôsobil v našom živote. Zostalo iba pri sľuboch. Snažili sme sa, ale možno
sme zostali stáť na polceste. Tá je najhoršia. Musíme sa znovu pustiť dopredu.
Polcesta nič nerieši.
V Katolíckych novinách (47/2022)
bol článok a obrázok tzv. ekokostola. Inými slovami, tzv. rastlinný
kostol. Nachádza sa na Slovensku na Jasovskej planine. Projektoval ho architekt
z Budapešti. Pred sebou máme drevenú stavbu, ktorá ako keby nebola
dokončená. Pozostáva z brvien, trámov a krovu. Chýbajú steny, múry,
strecha. Tomuto dielu hovoríme výtvarný efekt. Takéto dielo v súlade s prírodou
vytvára príjemný efekt. Napriek tomu cítime, že ten kostol nie je dokončený, že
nespĺňa kritériá typického chrámu, v ktorom sa vysluhujú posvätné
tajomstvá. Máme pocit, akoby projektant a staviteľ zastali na polceste.
Oni však tento zámer nemali. Realizovali tzv. náznakovú architektúru.
Náš život niekedy kopíruje túto
stavbu. Naša viera je iba náznakovitá, akoby sme zastali na polceste. Produkujeme
obrysy toho, čomu hovoríme viera, ale nášmu svedectvu chýbajú múry, strecha a prvky,
ktoré by jednotlivé komodity spájali. Je čas pohnúť sa dopredu a vykročiť z pohodlnej
polcesty do úplnej realizácie viery. Tá si žiada, aby sme dopĺňali spomenuté
detaily častejšou komunikáciou s Bohom a presvedčivejším výrazom
štýlu života podľa Kristovho evanjelia.
O niekoľko hodín, resp. chvíľ,
začne nový rok. Preklenieme sa svojím životom do nového začiatku a znovu sa
dočítame v Božom slove, že na počiatku bolo Slovo. Je to Slovo, ktoré sa
nám znovu prihovára a uisťuje nás, že zostáva s nami. Znovu sa môžeme
tešiť zo slov evanjelia: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ A vzápätí
dodáva: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
Na konci kalendárneho roka chcem vám
všetkým poďakovať za spoluprácu. Aj napriek tomu, že prežívame náročné časy,
oheň našej viery nevyhasol. Nevyhasol ani pri bohostánku a na sviečkach v našom
chráme. Liturgický, sviatostný, duchovný život pretrváva stále.
Okrem Božej milosti je dôvodom aj
vaša starostlivosť a zodpovednosť. Obslúžiť priestor kostola a farského
úradu nie je jednoduché. Zvlášť v našej farnosti. Pohybuje sa tu relatívne
dosť veľa ľudí, ktorí nám, kňazom, pomáhajú. Som im veľmi vďačný za ich službu.
Denne sa starajú o chod kostola a aj fary. Bez nich by to možné
nebolo. Mali sme šťastie, že koho sme oslovili a ponúkli mu službu,
väčšina z ľudí ju prijala. Dnes je taká doba, ktorá si vyžaduje tím ľudí,
ktorí spolupracujú. Vidíme, že aj napriek slabostiam a nejakým nedostatkom
môžeme vysloviť maximálnu spokojnosť a potešenie.
Ďakujeme za službu p. kaplánovi
Milanovi, spoločenstvu rehoľných sestier, kostolníkom, lektorom, organistom,
spevákom, mimoriadnym vysluhovateľom sv. prijímania a miništrantom.
Svoju vďaku adresujeme tým, ktorí sa
starajú o výzdobu a čistotu priestorov kostola a fary. Takisto
ďakujeme Pánu Bohu za dar tých, ktorí tvoria určité spoločenstvá vo farnosti a starajú
sa o program a o ich chod.
Sme vďační aj za dar takých ľudí,
ktorí pomáhajú pri rôznych sezónnych prácach. Veľmi si vážim ľudí, ktorí nám
pomáhajú s administratívnymi, ekonomickými a pastoračnými povinnosťami.
Neustále sa modlíme za to, aby
neplatil výrok z evanjelia vzťahujúci sa na človeka, ktorý bol v núdzi:
„Nemám človeka...“
Priali by sme si zapojiť do rôznych
aktivít ľudí strednej a mladšej generácie, čo nie je také jednoduché. Chceme
zabezpečiť s pomocou Božou kontinuitu a odovzdávanie štafety medzi
jednotlivými generáciami. Celá farnosť sa musí o to usilovať, ak chceme,
aby praktické činnosti v našej farnosti fungovali minimálne tak, ako
doteraz.
Existuje stála ponuka pre tých, ktorí
chcú prinášať dobrovoľnú obetu služby v prospech našej farnosti.
Na záver vám
prečítam štatistické údaje liturgického a sviatostného života v našej
farnosti:
V roku 2022 sa u nás zosobášilo 11 párov.
Pokrstili sme 61 detí, z toho 30 chlapcov a 31 dievčat.
Z tohto počtu je iba 39 detí, ktoré sa narodili do
legálneho sviatostného manželstva a až 22, ktoré sa narodili vo vzťahoch.
Tohto roku sme pochovali 51 farníkov, 26 mužov, 25 žien; z toho
bolo sviatostne zaopatrených, žiaľ, iba 31.
V roku 2022 66 birmovancov prijalo z rúk o. biskupa
Mons. Andreja Imricha sviatosť birmovania.
P. kaplán, rehoľné sestry a katechéti pripravili na prvé
sv. prijímanie 36 detí.
Udalosťou roka boli ľudové misie,
ktoré konali bratia minoriti. Bola to možnosť, prostredníctvom ktorej sme mohli
prehĺbiť svoju vieru. Spätná väzba, ktorej sa nám dostalo, hovorí, že mali
úspech. Bodaj by ovocie misií pretrvávalo! Chcem poďakovať všetkým, ktorí
organizačne, liturgicky a duchovne spolupracovali a pomáhali. Boli
prípravou na vianočné sviatky a povzbudením do ďalšieho obdobia nášho
života. Naučili nás o. i., že nemáme rezignovať, ale s dôverou hľadať
Krista a opierať svoj život o základy, ktoré nám priniesol vo svojej
blahozvesti.