piatok 30. decembra 2022

Silvester - Starý rok 2022

 


         Občas stretneme človeka, ktorý nám chce vyrozprávať nejakú príhodu. Chce hovoriť o tom, čo zažil a vidíme, že ním lomcujú veľké emócie. Nedokáže súvisle zosúladiť myšlienky, a preto  pri rozprávaní skáče z jednej udalosti do druhej, prechádza od jednej osoby k druhej a kombinuje udalosti staršie a novšie. Chvíľu ho počúvame, povieme mu, aby sa upokojil a dodáme: „Začni pekne od začiatku.“

         Je koniec kalendárneho roka. Viacerí ho budeme bilancovať. Aj v tomto prípade sa odporúča začať pekne od začiatku a prejsť ho celý chronologicky. Pritom môžeme parafrázovať myšlienku sv. Jána, apoštola a evanjelistu: „Na počiatku bolo Slovo...“

         Na úvod nášho bilancovania nech je teda slovo.

1.)Slovo, ktoré sme dali sami sebe

Ono spočíva v tom, že sme si kedysi, možno v januári, povedali, že všetko bude inak v našom živote. Vonkajší život nás presviedča, že všetko je iné. Prežívali sme ťažkosti s pandémiou, citlivo vnímame vojnu na neďalekej Ukrajine, počúvame o energetickej kríze a doliehajú na nás starosti súvisiace s potrebou šetrenia. Toto všetko nás zvonku zahlcuje. Žijeme uprostred týchto problémov a zisťujeme, že všetko je inak, ako bolo kedysi a že aj my potrebujeme byť iní ako kedysi. Vnútorne iní-silnejší.

         Dnešná doba si žiada vnútorne silného človeka. Viac ako kedykoľvek predtým. Istý sociológ sa vyjadril, že krízu musíme chápať v dnešnom svete ako novú normu života. Hovoríme o kríze materiálnej, ale hovoríme aj o kríze ľudskej a duchovnej. Musíme počítať s prítomnosťou krízy a musíme jej primeraným spôsobom čeliť. Nedokážeme to, ak nebudeme ľuďmi viery a silného charakteru.

2.)Slovo, ktoré sme dali blížnym

Dali sme im slovo, že ich život urobíme krajším, lepším. Možno sa nám to nepodarilo a máločo sme z tohto plánu zrealizovali. Miestami máme pocit, že sa deje opak, že vzniká veľa konfliktov, pretože sa ľudia postavili proti sebe. Prax ukazuje, že aj z dávnych priateľov sa môžu stať protivníci. Ľudia, ktorí mali kedysi voči sebe úctu, zraňujú sa vzájomným osočovaním a neprávosťami. Ľudia, ktorí kedysi zvýrazňovali svoju pokrvnú pripútanosť a súlad, stávajú sa odporcami na život a na smrť. Vonkajšia kríza akoby vnikla do celého systému ľudského života.

         Pred niekoľkými dňami či hodinami sme pochovali výraznú osobnosť nášho národa, prof. Vladimíra Krčméryho. Odišiel vynikajúci odborník, človek, kresťan. Pri truhle spomínali na jeho život najbližší príbuzní a spolupracovníci. Niektorí z nich hovorili o tom, že zosnulý profesor zmenil ich život. Našli vieru alebo ju znova objavili. Takéto príklady náš národ potrebuje. Potrebujeme takých ľudí, ktorí svojou prítomnosťou budú meniť naše životy k lepšiemu. Alebo sa pokúsia o to, aby dopad zla nebol taký agresívny. Čas bremien prenesú na seba. Takéhoto ducha viery potrebuje dnešná doba.

3.)Slovo, ktoré sme dali Bohu

Je možné, že sme sľúbili Bohu, že mu umožníme, aby účinnejšie pôsobil v našom živote. Zostalo iba pri sľuboch. Snažili sme sa, ale možno sme zostali stáť na polceste. Tá je najhoršia. Musíme sa znovu pustiť dopredu. Polcesta nič nerieši.

V Katolíckych novinách (47/2022) bol článok a obrázok tzv. ekokostola. Inými slovami, tzv. rastlinný kostol. Nachádza sa na Slovensku na Jasovskej planine. Projektoval ho architekt z Budapešti. Pred sebou máme drevenú stavbu, ktorá ako keby nebola dokončená. Pozostáva z brvien, trámov a krovu. Chýbajú steny, múry, strecha. Tomuto dielu hovoríme výtvarný efekt. Takéto dielo v súlade s prírodou vytvára príjemný efekt. Napriek tomu cítime, že ten kostol nie je dokončený, že nespĺňa kritériá typického chrámu, v ktorom sa vysluhujú posvätné tajomstvá. Máme pocit, akoby projektant a staviteľ zastali na polceste. Oni však tento zámer nemali. Realizovali tzv. náznakovú architektúru.

Náš život niekedy kopíruje túto stavbu. Naša viera je iba náznakovitá, akoby sme zastali na polceste. Produkujeme obrysy toho, čomu hovoríme viera, ale nášmu svedectvu chýbajú múry, strecha a prvky, ktoré by jednotlivé komodity spájali. Je čas pohnúť sa dopredu a vykročiť z pohodlnej polcesty do úplnej realizácie viery. Tá si žiada, aby sme dopĺňali spomenuté detaily častejšou komunikáciou s Bohom a presvedčivejším výrazom štýlu života podľa Kristovho evanjelia.

 

O niekoľko hodín, resp. chvíľ, začne nový rok. Preklenieme sa svojím životom do nového začiatku a znovu sa dočítame v Božom slove, že na počiatku bolo Slovo. Je to Slovo, ktoré sa nám znovu prihovára a uisťuje nás, že zostáva s nami. Znovu sa môžeme tešiť zo slov evanjelia: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.“ A vzápätí dodáva: „Ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

 

 

 

 

 

Na konci kalendárneho roka chcem vám všetkým poďakovať za spoluprácu. Aj napriek tomu, že prežívame náročné časy, oheň našej viery nevyhasol. Nevyhasol ani pri bohostánku a na sviečkach v našom chráme. Liturgický, sviatostný, duchovný život pretrváva stále.

Okrem Božej milosti je dôvodom aj vaša starostlivosť a zodpovednosť. Obslúžiť priestor kostola a farského úradu nie je jednoduché. Zvlášť v našej farnosti. Pohybuje sa tu relatívne dosť veľa ľudí, ktorí nám, kňazom, pomáhajú. Som im veľmi vďačný za ich službu. Denne sa starajú o chod kostola a aj fary. Bez nich by to možné nebolo. Mali sme šťastie, že koho sme oslovili a ponúkli mu službu, väčšina z ľudí ju prijala. Dnes je taká doba, ktorá si vyžaduje tím ľudí, ktorí spolupracujú. Vidíme, že aj napriek slabostiam a nejakým nedostatkom môžeme vysloviť maximálnu spokojnosť a potešenie.

Ďakujeme za službu p. kaplánovi Milanovi, spoločenstvu rehoľných sestier, kostolníkom, lektorom, organistom, spevákom, mimoriadnym vysluhovateľom sv. prijímania a miništrantom.

Svoju vďaku adresujeme tým, ktorí sa starajú o výzdobu a čistotu priestorov kostola a fary. Takisto ďakujeme Pánu Bohu za dar tých, ktorí tvoria určité spoločenstvá vo farnosti a starajú sa o program a o ich chod.

Sme vďační aj za dar takých ľudí, ktorí pomáhajú pri rôznych sezónnych prácach. Veľmi si vážim ľudí, ktorí nám pomáhajú s administratívnymi, ekonomickými a pastoračnými povinnosťami.

Neustále sa modlíme za to, aby neplatil výrok z evanjelia vzťahujúci sa na človeka, ktorý bol v núdzi: „Nemám človeka...“

Priali by sme si zapojiť do rôznych aktivít ľudí strednej a mladšej generácie, čo nie je také jednoduché. Chceme zabezpečiť s pomocou Božou kontinuitu a odovzdávanie štafety medzi jednotlivými generáciami. Celá farnosť sa musí o to usilovať, ak chceme, aby praktické činnosti v našej farnosti fungovali minimálne tak, ako doteraz.

Existuje stála ponuka pre tých, ktorí chcú prinášať dobrovoľnú obetu služby v prospech našej farnosti.

         Na záver vám prečítam štatistické údaje liturgického a sviatostného života v našej farnosti:

 

V roku 2022 sa u nás zosobášilo 11 párov.

Pokrstili sme 61 detí, z toho 30 chlapcov a 31 dievčat.

Z tohto počtu je iba 39 detí, ktoré sa narodili do legálneho sviatostného manželstva a až 22, ktoré sa narodili vo vzťahoch.

Tohto roku sme pochovali 51 farníkov, 26 mužov, 25 žien; z toho bolo sviatostne zaopatrených, žiaľ, iba 31.

V roku 2022 66 birmovancov prijalo z rúk o. biskupa Mons. Andreja Imricha sviatosť birmovania.

P. kaplán, rehoľné sestry a katechéti pripravili na prvé sv. prijímanie 36 detí.

 

Udalosťou roka boli ľudové misie, ktoré konali bratia minoriti. Bola to možnosť, prostredníctvom ktorej sme mohli prehĺbiť svoju vieru. Spätná väzba, ktorej sa nám dostalo, hovorí, že mali úspech. Bodaj by ovocie misií pretrvávalo! Chcem poďakovať všetkým, ktorí organizačne, liturgicky a duchovne spolupracovali a pomáhali. Boli prípravou na vianočné sviatky a povzbudením do ďalšieho obdobia nášho života. Naučili nás o. i., že nemáme rezignovať, ale s dôverou hľadať Krista a opierať svoj život o základy, ktoré nám priniesol vo svojej blahozvesti.

 

piatok 23. decembra 2022

Narodenie Pána Ježiša

 


         Asi pred mesiacom som si prečítal takúto správu: „Z niektorých sociálnych sietí ako sú Fb a Twitter húfne odchádzajú ich používatelia.“ Dôvod spočíva v tom, že na týchto sieťach sa vytvorili kontrolné systémy, ktoré blokujú nevhodný obsah. Zároveň sa vytvára nová platforma – Mastodon. Tá naopak neobmedzuje nikoho a obsahuje viacero útvarov nezávislých na sebe. Ak zablokujú určitého používateľa na jednom útvare, môže slobodne prejsť do druhého. Takto môže hľadať dovtedy, kým nenájde to, čo mu vyhovuje, ak vôbec také niečo nájde.“

         Pripomína mi to situáciu súčasného človeka, ktorý nenachádza veľa pokoja. Duchovne blúdi, hľadá, s nikým a s ničím nie je spokojný. Napríklad mnohým nevyhovuje Cirkev, preto sa obzerajú po niečom inom a nedokážu zakotviť v niečom, čo je zmysluplné. Pre niektorých ľudí dnes nie je jednoduché konštatovať: „Mám to! Našiel som to, čo som hľadal.“

         Pre nás sú pravzorom betlehemskí pastieri a mudrci z Východu. U nich niet pochýb, že sa vo svojej dobe, bez prítomnosti sociálnych sietí zorientovali najlepšie. Čo vlastne zistili?

1.)Boh má o človeka záujem.

Pohľad do jaslí nám hovorí, že Boh si našiel cestu k človeku. Sám sa stal človekom. Staňme sa ľuďmi aj my, ale nie hocijakými, ale takými, ktorí sa jeden o druhého zaujímajú.

         Pred sviatkami často vysielali reklamu zameranú na istého človeka, ktorý sa celý deň pohyboval medzi ľuďmi a každému, koho stretol, položil otázku: „Máš sa dnes dobre?“

         Sv. Otec František hovorí: „Bratské vzťahy budú prekvitať, ak sa budeme spoznávať a zaujímať jeden o druhého.“

2.)Pútnici – pastieri a mudrci – ukázali, že dokážu žasnúť, ale zároveň aj uznať biedu vlastného života.

Prednedávnom sa skončili MS vo futbale. Jedna fotografia mi zvlášť utkvela v pamäti. Nemecké reprezentačné družstvo veľa vody nenamútilo. Ďaleko sa nedostali. Pred prvým zápasom sa nechali odfotiť ako základná jedenástka. Všetci na fotografii si rukou zakrývajú ústa. Mal to byť akýsi z mnohých protestov, ktoré dnes vo svete registrujeme. Táto fotografia však bola nadčasová a prorocká. Na ich výkon sa na MS veľmi pozerať nedalo. Hrali slabo. Mnohí si pri pohľad na ich hru iba zakrývali tvár. Futbalisti akoby chceli povedať: „Na našu hru sa nebude dať pozerať.“

         Tvár si zakrývame vtedy, keď nad niečím žasneme alebo aj pri pocite hanby. Pri pohľade do jaslí, v ktorých uvidíme Mesiáša ako malé Dieťa, sa musíme naučiť žasnúť. Napríklad tak, ako to dokážu malé deti. Dnes, keď sme ubití životom tak, že nám úžas pripadá ako cudzí a neznámy element. Pri pohľade do jaslí uzrieme nevinnosť samú, a preto sa musíme učiť zakryť si tvár od hanby pri pohľade na svoj hriešny život. Úžas i pocit hanby môže byť pre nás spásonosný.

3.)Súčasťou rôznych podujatí sú aj svetelné efekty.

Napríklad na reklamných alebo kultúrnych podujatiach. Je isté, že pastierov a mudrcov priviedlo k jasliam svetlo. Také svetlo, ktoré sa ukázalo na oblohe. Ale nešlo o svetelný efekt za účelom rozptýlenia. Pri pohľade do jaslí uzreli iné svetlo. Také, ktoré im bude svietiť na pozemskej púti celý život.

         V meste Le Havre vo Francúzsku sa nachádza jeden zaujímavý kostol. Vznikol v 50-tych rokoch minulého storočia pri prestavbe mesta po 2. svetovej vojne. Veža meria 107 metrov a má podobu majáka, ktorý je rozsvietený a viditeľný hlavne za tmy. Aká nádherná symbolika!

         Cez Vianoce sa nám Ježiš javí ako Svetlo, ktoré preniká nielen tmou fyzickou, ale aj tmou bludu. Iba vo Svetle Kristovom spoznávame skutočné hodnoty života; iba vo Svetle Kristovom sme schopní vidieť v blížnom svojho brata; iba vo Svetle Kristovom dokážeme spoznať svoje hriechy; iba vo Svetle Kristovom uvidíme cestu, ktorá vedie do večnosti. Iné svetlá hasnú, no toto nikdy.

         My, ľudia, často hľadáme to, čo nám vyhovuje. Sčasti to aj nájdeme. Neskoršie pochopíme, že máme hľadať najmä to, čo vyhovuje Bohu. Bohu najviac vyhovuje to, aby sme sa mu klaňali stále, pravidelne svojím spôsobom života.

Polnočná

 

 

         Prednedávnom sa skončili MS vo futbale. Konali sa v Katare. Medzi hráčmi boli aj veľké mená. Keď sa šampionát blížil do finále, vrcholila medzi hráčmi na ihrisku nervozita. Tá sa miestami dostala až za hranicu únosnosti. Po zápase hráči komunikovali s médiami. Ešte aj vtedy sa stalo, že pred televíznymi kamerami sa „častovali“ navzájom nadávkami. Veľkí hráči, veľké mená, veľa slávy, veľa peňazí, ale menej úcty a charakteru.

         Len nedávno odhalili v Európskom parlamente obrovskú korupciu. Obvinili podpredsedníčku a iných činiteľov. Veľkí hráči v politike, veľké mená, veľa slávy, veľa peňazí, ale málo úcty a charakteru.

         Vianočné evanjeliá spomínajú veľké mená: Augustus, Kvirínius, Herodes a pod... Veľké mená, veľa slávy a prepychu, ale málo charakteru. Nikto z nich nebol schopný očakávať a pripravovať sa na príchod Mesiáša. Lebo iba Mesiáš predstavuje vrchol blaženosti a bohatstva. Na túto ľahostajnosť reaguje prorok Izaiáš, keď hovorí: „Keby si si bol všímal moje príkazy, tvoj pokoj by bol ako rieka a tvoja spravodlivosť ako morské vlny.“ (Iz 48, 17 – 19)

Čo si mali Ježišovi súčasníci všímať, na čo mali byť pozorní? Na to poukazuje sám Ježiš, keď hovorí: „...slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium.“ (Mt 11, 2 – 11)

1.) Treba si všímať pozitívne skutočnosti.

Pred niekoľkými dňami sa konali v našej farnosti misie. Veríme, že v srdciach účastníkov sa konali veľké veci. Vďakabohu, mnohí pookriali, nadobudli pokoj, odhodlali sa na pokánie, povzbudili sa atmosférou a hlavne Božou milosťou tak, že sa rozhodli dať svojej viere hlbšiu a aktívnejšiu pečať.

Je tomu niekoľko týždňov, čo sprístupnili verejnosti zrekonštruovanú budovu Slovenskej národnej galérie.

Tam sa vystavujú diela našich najlepších umelcov. Väčšina národa do galérie nikdy nevkročí, ale aspoň sa dozvie, že takáto reprezentatívna inštitúcia u nás existuje.

         Existuje aj reprezentatívna galéria tých, ktorí našli Boha a cestu k nemu. Tu na zemi na nej nevstúpime, ale nemôžeme si nevšimnúť, že mnohým sa vrátil pokoj, vyrovnanosť a konanie v duchu Lásky, ktorá sa dnes v Betleheme narodila.

2.) Mnohé aktivity dnes konáme „z tepla domova“.

Existujú reklamy, ktoré začínajú alebo obsahujú tento výraz. Z tepla domova pomocou internetu vybavíme veľa užitočných vecí. Inštitúcie, s ktorými komunikujeme, nám to umožňujú. Z tepla domova sme si zvykli pozerať aj bohoslužby a teraz šomreme, lebo v kostole je nám chladno.

         Betlehemské Dieťa nezažilo fyzické teplo domova, iba studenú maštaľ. Zažilo však teplo božsko-ľudskej lásky. Nebeský Otec chcel, aby sa jeho Jednorodený Syn narodil z Panny Márie. Boží Syn sa stal poslom lásky. Koľko tepla milosti vložil do vychladnutých ľudských sŕdc? Koľko svojich darov odovzdal osobne každému z nás? Chlad vo vzťahoch dokáže roztopiť iba Ježišova láska.

         Na budúci rok uplynie 800 rokov odvtedy, čo dal sv. František z Assisi postaviť prvý betlehem. Vždy na Vianoce si uvedomujeme, že ho nosíme v srdci. Okúsime a aj vyprodukujeme veľa chladu. Zmrzli by sme v ňom, keby sme neuverili v Božiu lásku, ktorá vstupuje v podobe malého Dieťaťa a triumfuje v scéne umučenia na Kalvárii. Božie Dieťa prináša pozvanie k tomu, aby naša láska rástla a neľakala sa nijakého vrcholu.

3.) Nezanedbajme príležitosť a všimnime si aj iných svedkov

narodenia Ježiša Krista – pastierov.

Nie je dôležité to, koľko ich bolo a či prišli aj s celým stádom k maštali. Podstatné je, že tam boli a ich úloha vôbec nie je druhoradá. Práve naopak!

         Občas sa nám dostanú do rúk nejaké doklady. Sú dôležité, lebo obsahujú údaje, napr. k zúčtovaniu alebo v podobe záručného listu. Listina obsahuje aj drobné písmená. Kto z nás ich číta? Nájdu sa takí, ktorí čítajú všetko, aj to drobné. V drobných riadkoch sa môžu nachádzať aj podstatné informácie.

         Mnohí ľudia, keby mohli, písali by o pastieroch z Betlehema malým či drobným písmom. Ich úloha by nemusela byť považovaná za vážnu, ale my vieme, že opak je pravdou. Pastieri sú veľmi dôležití, lebo ukazujú, že aj pastieri potrebujú svojho Pastiera.

         Pápež František hovorí: „Jedine Pastier, ktorý sa podobá Ježišovi, požíva dôveru stáda.“ Pastieri pri Ježišových jasliach reprezentujú všetkých tých, ktorí niekoho vedú, spravujú, formujú. Každý, kto vedie nejaké spoločenstvo, sa potrebuje pokloniť Ježišovi  - Dobrému Pastierovi. Čím častejšie to robí, tým viac vzrastá jeho dôveryhodnosť a úcta, ktorú požíva. Poklony Pánovi sa nepíšu v drobnom formáte. Tie tvoria základ a podstatu duchovne plodného účinkovania pastiera, ktorému je zverená časť stáda.

         Aj tohto roku sa objavia pri jasliach Pána Ježiša iba veľké mená. Lebo veľkí sú iba tí, ktorí majú pokorného ducha a Dieťaťu z Betlehema sa poklonia. Nájdime aj my pokoru a prechovávajme veľa úcty voči svojmu okoliu, aby sme raz boli zahrnutí slávou Pána Ježiša, ktorý sa narodil ako zdroj našej spásy.

štvrtok 8. decembra 2022

Význam hlasu

V istých životných situáciách kladieme dôraz na tón hlasu iného človeka. Z tónu hlasu sa dá veľa vyčítať. Najčastejšie to robia deti vo vzťahu k rodičom, k nim sa pridávajú žiaci vo vzťahu k pedagógom a nezabudnime ani na podriadených vo vzťahu k nadriadeným. Z tónu hlasu sa dá zistiť napr. akú má príslušná autorita náladu. Či veselú alebo neutrálnu /50 na 50/ alebo je len otázka času, kedy vybuchne ako sopka. Od tohto sa potom odvíja rodinná, či pracovná atmosféra v blízkej alebo vzdialenejšej budúcnosti.  

    Ani Boží hlas nemusí byť výnimkou. Presvedčil sa o tom Adam. Pán naňho zavolal a prvý človek odpovedal:"Počul som tvoj hlas v záhrade, naľakal som sa...a skryl som sa"/Gn 3, 9/. Adam zistil z tónu Pánovho hlasu, že sa bude niečo diať. Bol si totiž vedomý priestupku, že porušil Boží zákaz. Našťastie dejiny spásy hovoria aj o iných, ktorí počuli Pánov hlas ,ale ich reakcia bola opačná. Panna menom Mária prijala vo svojom nazaretskom dome Božieho posla Gabriela/Lk 1, 26-38/. Počula Boží hlas, možno sa aj trocha preľakla, ale rozhodne sa neschovala ako prvý človek. Práve naopak. Dala svoj súhlas s Božím plánom spásy, ktorý sa jej bytostne dotýkal. Aké poznatky  z toho vyplývajú pre nás?

    1.,Boží hlas stále zaznieva. Zaznieva tam , kde sú ľudia. Nezaznieva mimo ich dosah. Ozýva sa v dušiach jednotlivcov, vo vzťahoch, v spoločenstvách. Ani našej dobe nechýba prítomnosť Božieho hlasu. Mnohí aj dnes odpovedajú-tu som!. Boh aj dnes/tak ako Adama/ sa nás pýta:"Kde si?" Pozri sa, kde si teraz a kam sa môžeš dostať, keď pôjdeš za mojim hlasom. Pozri sa, na akú výšku sa môžeš dostať, keď budeš pozorný na môj hlas. Bezo mňa sa môžeš iba schovávať v pomyselnom pozemskom raji, ale so mnou  môžeš dostať pravú slobodu, bez potreby skrýš a utajovania sa. 

    2.,Boží hlas môže spôsobiť úľak. Ale iba dočasný. Boh sa neraz ohlási neohlásene/aký to paradox!/ Dokáže prekvapiť. Človek si žije relatívne pokojne svoj život a tu zrazu nejaké prekvapenie. Človek sa môže naľakať, že ho Boh vôbec oslovil, že si to dovolil. A následne zostane prekvapený, keď mu Boh predostrie nejakú cestu, ktorá je pre človeka nepochopiteľná. Úľak pred Bohom nemusí mať charekter typického ľudského zľaknutia sa. Môže sa podobať intenzívnemu duchovnému zápasu, v ktorom bojujeme či a ako máme prijať nečakanú ponuku od Pána. 

    3.,Ak sa človeku podarí vysporiadať sa a prijať Božiu ponuku, ktorá nemusí byť nutne príjemná/choroba,nesplnené plány atď, potom sa dostane do vrcholnej pozície. Jeho viera sa stane verejne známou a jeho život nadobudne charakter svedectva. Boh nás chce presvedčiť, že práve tam je naše miesto v živote.