Mladí
manželia očakávali svoj prvý prírastok do rodiny. O život sa hlásilo
dieťa. Od lekárov mali informáciu, podľa ktorej vedeli, kedy má nastávajúca
matka prísť do pôrodnice. Do termínu zostávali ešte 2 týždne. Vtedy manželka
vstala a povedala: „Je čas, ideme!“ Muž jej oponoval: „Ešte máš 2 týždne.
Nejdeme skoro?“ No pani rezolútne povedala: „Nie! Prišiel môj čas.“ Asi
o hodinu prišlo v pôrodnici na svet dieťa.
Z tejto
a aj z iných skúseností vyplýva, že niektorí ľudia majú v sebe
inštinkt, na základe ktorého vedia s presnosťou načasovať niektoré veci.
Sv.
písmo nám vo vianočnom čase prináša niektoré pohotové reakcie rôznych
protagonistov, ktorí sa nachádzali blízko novorodenca – Mesiáša. Niektorým
z nich Boh adresoval špeciálnu výzvu: „Vstaň a choď! Je čas!“
1.)
Jozefovi sa vo sne zjavil Pánov anjel
a povedal: „Vstaň, vezmi so sebou dieťa i jeho matku, ujdi do
Egypta...“ (Mt 2, 13 – 18) On tak urobil. Tu išlo o život. Odchod – útek –
nezniesol odklad. Iná je reakcia človeka, ktorý o niečo v živote
prišiel a iné, keď môže prísť o život ako taký. Jozef s rodinou
musel síce utekať, ale vedel, že svoj život nestratí, že sa doňho vráti, že Boh
s ním počíta.
Možno
niektorí z vás počuli o osude dievčiny Moniky Šimkovej (23 rokov).
Ide o nádejnú športovkyňu – volejbalistku, ktorá odišla študovať
a hrať volejbal do Buffala v USA. Lekári jej zistili zriedkavú
bakteriálnu infekciu. Nakoniec sa rozhodli pre amputáciu oboch nôh nad kolená.
Napriek tomu mladá žena bojuje, rehabilituje, má plány, chce sa vrátiť do života.
Po čase bude mať protézy s čipom, ktorý je prepojený na telefón. Cez
telefón si bude riadiť sklon protéz podľa činnosti, ktorú bude vykonávať –
napr. chôdza alebo beh. Monika nestratí svoj život, aj keď bude existovať
v obmedzenom režime. Tak, ako ho nestratil ani sv. Jozef útekom do Egypta.
2.)
Výzva „Vstaň a choď!“ sa vzťahuje
aj na ďalšiu postavu
zo Sv. písma – na starca Simeona. (Lk 2, 22 – 35) Simeon mal určité vnuknutie,
podľa ktorého vedel, že sa stretne s Mesiášom. Jeho celý život bol
nasmerovaný na túto udalosť – lenže celý život sa nedialo skoro nič. Až na
sklonku jeho života počul v duši výzvu: „Vstaň a choď!“ Tento starý
muž si zasluhuje obdiv za svoju vytrvalosť, trpezlivosť, pokoru, bdelosť,
duchovnosť a vernosť. Bol pripravený kedykoľvek počuť Pánovu výzvu
a vykročiť.
Pripomenul
mi istého človeka, ktorého som poznal ešte ako dieťa.
Už vtedy bol starý. Išlo o bývalého vojaka R-U armády. Bol to vyslúžilec –
veterán. Aj napriek vysokému veku svoje vojenské základy nepoprel. Prejavilo sa
to v chôdzi, v zovňajšku, aj vo vzťahu ku koňom. Tí, čo ho poznali,
s úsmevom vravievali: „On je pripravený kedykoľvek sa do armády vrátiť.“
Bol tak trochu ako Simeon. Bolo v ňom niečo z tejto významnej
biblickej postavy. Nech je v každom z nás niečo zo Simeona! Najmä
vtedy, keď Boh zavolá: „Vstaň a choď!“ Tým nás pozve k sebe do
večnosti.
3.) Výzva
„Vstaň a choď!“ sa paradoxne vzťahuje aj na kráľa Herodesa.
(Mt 2, 1 – 12) Prišli ho navštíviť traja
mudrci. Informovali ho o tom, že hľadajú novorodenca – nového kráľa.
Herodes sa zľakol a povedal im: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na
dieťa. Keď ho nájdete, oznámte mi, aby som sa mu aj ja šiel pokloniť.“ Kráľ mal
možnosť – ako nikto iný – stretnúť sa s Mesiášom tvárou v tvár. No
nevyužil ju. Bolo to na jeho škodu.
Existuje spoločenská
hra, ktorá má názov: „Mohli sa stretnúť“? Účastník hry dostane otázku. Dozvie
sa dve mená osobností z histórie a má odpovedať na otázku, či sa
menovaní mohli počas svojho života stretnúť, t. j. či žili v rovnakom
čase. Mohol sa stretnúť Herodes s Pánom Ježišom? Áno, ale nestalo sa tak.
Pred vstupom do večnosti, pred Najvyšším sudcom, dostaneme otázku: „Mal si
v živote možnosť stretnúť sa s Mesiášom?“ A to nie iba
v teoretickej rovine, ale v praxi. Ak áno, ak si ho spoznal, prečo si
sa s ním nestretával viac? Prečo nebol v tvojom živote viac
viditeľný?
Žijeme v časoch Mesiáša. Až do
konca sveta bude tento čas trvať. Ľudstvo dospelo k vrcholu duchovného
poznania o Ježišovi Kristovi. Pre nás bude vždy platiť skutočnosť, že je
to vrcholný čas na to, aby sme s ním častejšie komunikovali. Vianočné
sviatky nám pripravujú zrozumiteľnú výzvu. Poukazujú na betlehemské jasle
a hovoria: „Vstaň, choď a klaňaj sa!“