Občas sa stretneme s pojmom „inžinierske siete“. Táto
téma sa týka prác a činností niektorých odborníkov, ale s týmto pojmom
sa stretnú aj ľudia, ktorí si kúpia pozemok, aby si postavili dom. Ide o sieť,
cez ktorú sa do ľudských príbytkov dostávajú: voda, plyn, elektrina, atď.
Niekde sa uvádza, že inžinierske siete slúžia na to, aby človek dostával to, čo
pre bežný život potrebuje.
Boží duch nám rozdáva milosti, ktoré denne potrebujeme. Boh
je akoby ten najdokonalejší inžinier, ktorý nám skrze svojho Ducha rozdáva
milosti veľkej hodnoty. V prvom rade slúžia na to, aby sme boli spasení a aby
sme boli hodnovernými svedkami Ježišovho evanjelia. Akým spôsobom Boh koná?
1.)
Sv. Pavol napísal, že „sme boli napojení
jedným Duchom“. (1 Kor 12, 13)
Táto
myšlienka sa týka najmä nás, ktorí sme uverili a boli sme pokrstení. Toto Božie
dielo je tajomné. Hoci nevidíme do hĺbky pôsobenia Božieho ducha, no on vidí
zreteľne do hĺbky nášho života.
Slovenskí vedci pracujú s prístrojom, ktorý vidí do
hĺbky zeme. S jeho pomocou odhalili o. i. aj rôzne skrýše, jaskyne a chodby
v hĺbke zeme. Boží duch odhaľuje náš ľudský a duchovný potenciál, o ktorom
možno ani nevieme. Odhaľuje ho a nás povzbudzuje, aby sme ho využili pre
potreby Božieho kráľovstva. Boží duch si nás vyhliadol, vyhľadal a vyhladil,
t. j. pripravil na veľké Božie diela. Tento proces stále prebieha, zďaleka nie
je ukončený. Boh nás stále formuje a vychováva, lebo inak by z nás veľa
úžitku nebolo. Robí to presne v zmysle slov sv. Pavla: „Kým vo vás nebude
stvárnený Kristus.“ (Gal 4, 19)
Boží duch pracuje na tom, aby sme boli čo najvernejším
obrazom Božieho Syna.
2.)
Boží duch človeka premieňa.
Názorným príkladom sú
pre nás apoštoli. V Skutkoch apoštolov čítame, že v deň Turíc
zostúpil na nich Duch Svätý a „oni začali hovoriť inými jazykmi...“ (Sk 2, 1 –
11) Nedalo nevšimnúť si, že začali hovoriť tak, aby im všetci rozumeli.
Neabsolvovali pritom nijaký jazykový kurz. Aj
tak im všetci, ktorí boli prítomní na slávnosti Turíc, porozumeli.
Sv. Cyril Alexandrijský píše: „Vidíš, ako Duch premieňa
tých, v ktorých prebýva, akoby na iný obraz? Veď on ľahko prenáša od
záujmu o pozemské veci k pohľadu iba na to, čo je v nebesiach, a od
zbabelej ustrašenosti k odvážnej a ušľachtilej sile ducha.“ (LH II,
969)
Na pôde konzervatória prebiehala skúška spevu. Pedagóg
študenta neustále vracala a pri tom vravel: „Skús to ešte raz!“ Opakovalo
sa to niekoľkokrát. Keď mu to veľmi nešlo, učiteľ povedal: „Ty to dáš, ty to zo
seba dostaneš!“
Boží duch nás premieňa tak, aby z nás dostal svedectvo
o Kristovi. Keď nám to nejde, začne s nami pracovať znova a znova.
Je nekonečne trpezlivý, vydrží s nami komunikovať celý život. Vedie nás
tak, aby nám všetci porozumeli, a to nielen na základe kultivovanosti
spisovnej reči, ale aby porozumeli tomu, že pre nás niet nič hodnotnejšie, ako
je Božie kráľovstvo.
3.)
Boží duch nikde nechýba a nič z neho
nechýba, ani neubúda.
Biskup, sv. Hilár,
píše: „A každý dar, ktorý je v Kristovi, je zjavne jeden pre všetkých. A pretože
nikde nechýba, dáva sa natoľko, nakoľko ho chce kto prijať. A usadí sa do
takej miery, v akej sa niekto usiluje zaslúžiť si ho.“ (LH II, 977)
Tendencia súčasného človeka je taká, že chce byť všade, že
nechce nikde chýbať. Pritom si dlho nevšíma, že pri takomto štýle života mu
niečo chýba. Chýba mu napríklad čas pre svoju dušu. Dnes mnohí hovoríme, že nám
chýba čas. Keď nám chýba čas a pokoj, začíname svoje činnosti redukovať,
žiaľ, niekedy na úkor duchovných aktivít. Napríklad dnes, keď je všetko drahé,
aj tlač. Prvé, čo urobíme, je to, že odhlásime katolícku tlač. Na bulvár nám
čas zostane; keď hovoríme, že nemáme čas na seba, prvé, čo urobíme, je, že sa
zriekneme modlitby, akoby nás ona najviac vyčerpávala. Keď sa objavia čo i len
zárodky nejakej choroby, prvé, čo urobia niektorí ľudia, je, že sa dlhodobo
zriekajú účasti na sv. omši; keď si rodičia myslia, že ich deti majú toho v škole
veľa, prvé, čo im napadne, je, že treba napadnúť hodinu náboženstva, lebo
zaberá miesto na oddych ich ratolestí. Začíname redukovať zo správneho konca?
Všade chceme byť, a keď strácame silu, na vine je Boh, Cirkev,
náboženstvo, lebo majú údajne veľké požiadavky. Pritom opak je pravdou. Keď sme
pri Bohu, vtedy získavame, rastieme, nadobúdame, lebo Boží duch, ktorý nikde
nechýba a nič mu nechýba, napĺňa našu dušu pokojom a robí ju
silnejšou.
Nevieme si predstaviť, že by sme žili dlhodobo bez vody,
elektriny, plynu, kanalizácie, telekomunikácií. Na tento systém sme zvyknutí a sme
na ňom závislí. Akékoľvek vybočenie vyúsťuje do problému. Aj Boží duch má svoje
„rozvody a kanály“, ktoré nám ponúka a dáva nimi dary. My ich všetky
nepoznáme, ale keď sa usilujeme žiť v Božej milosti, vtedy sa týmto darom
otvárame, a tak máme prístup k tomu podstatnému. Nech ich prijmeme a využijeme
na obohatenie seba a svojho okolia.