V živote nastanú také situácie, kedy zistíme, že potrebujeme viac miesta. Napríklad vtedy, keď pribudnú veci v domácnosti alebo pribudnú ľudia, keď sa rodina rozrastie. Koľkokrát sa posťažujeme na stiesnenosť podmienok a povieme :keby sme mali viac miesta...Tak, ako sa usilujeme získať viac miesta pre seba, tak by sme mali mať úmysel vytvoriť viac miesta pre Boha. Evanjelium hovorí, že zástupy Ježiša hľadali a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal /Lk 4, 38-44/. Dávali mu na javo, že majú preňho dostatok miesta. On má pre nás dostatok miesta vo večnosti /v dome môjho Otca je veľa príbytkov.../Akým spôsobom vytvoríme pre Ježiša viac priestoru tak, aby zostal a neodchádzal?
1.,Ježiš je náš priateľ. /ste mojimi priateľmi, ak robíte, čo vám prikazujem/. V evanjeliu čítame:"Priateľu, postúp vyššie!"/ Lk 14, 7-14/. Týmito slovami Ježiš naznačuje, že chce nás, svojich priateľov, vyzdvihnúť až na úroveň večného života. Zároveň to znamená, že aj my sme povinní mu v živote prideliť vyššie miesto. V hierarchii našich hodnôt si zaslúži najvyššie pocty.
Istá rodina robila rekonštrukciu bytu. Celkom na záver sa pribíjali na stenu obrazy. Jeden člen rodiny stál na rebríku a obrazy upevňoval. Druhý stál opodiaľ a dbal, aby obrazy viseli v rovine. Pri jednom obraze však zvolal:"Tento musíš pribiť vyššie!". Na otázku prečo, odpovedal:"To znázornené miesto a autor majú pre mňa väčší význam ako všetko ostatné". Boh chce, aby sme umožnili vyniknúť, aby nesplynul s pozemskými skutočnosťami a hodnotami. Chce byť vyššie ako štandardné veci z nášho života.
2.,Kontakt. Evanjelium hovorí, že ľudia dovolili, aby sa ich Ježiš dotýkal. Vedeli prečo. On sa ich dotýkal a uzdravoval ich. Jeho dotyk bol uzdravujúci.
Existujú tzv. kontaktné športy. Napr. hokej. Keď bol hráč vážnejšie zranený, nemôže byť hneď na tréningu fyzicky kontaktovaný. Má na sebe dres inej farby, aby ho spoluhráči mohli registrovať ako bezkontaktného. Taký stav trvá do vtedy, kým nebude zdravotne celkom v poriadku. Kontakt znamená, že je už zdravý.
Kým nebolo Ježišovej vykupiteľskej smrti, boli sme akoby ranení, chorí a bez plného kontaktu s Bohom. Až keď nás Ježiš vykúpil obetou vlastnej krvi, až potom sme prišli s Pánom do správneho kontaktu, ktorý nám ukázal cestu večného života. Kontakt s Bohom to je nenahraditeľná skúsenosť. Už nie sme bezkontaktní, čo sa týka Božej milosti. Boh nám na kontakt odpovie. Dá o sebe vedieť, ukáže cestu, povzbudí v ťažkostiach a uľaví v bolestiach nášho kríža. Kým sa s ním skontaktujeme vo večnosti, doprajme si pôžitok pozemského dotyku, ktorý sa dosahuje najmä sviatostným spôsobom.
3.,Optické zväčšenie priestoru. Niekedy vznikne požiadavka zväčšiť pozemský priestor. Väčšinou sa to dá, ale niekedy narazíme na nejaké technické problémy, ktoré nám to neumožňujú. V tom prípade sa robí optické zväčšenie. Zväčšenie akože...Ide o ilúziu zväčšenia, nie o skutočnosť. Človek má pocit, že sa nachádza vo väčšom priestore, no v skutočnosti to tak nie je.
Vieru v Boha máme zväčšovať a prehlbovať. Nie však iba opticky, to by nikomu nepomohlo. Svoje veriace srdce zväčšujeme spytovaním svedomia a porovnávaním nášho života s tým, čo priniesol sám Ježiš. To, čo nám chýba doplňame a to, čo ide akoby cez čiaru, to odstraňujeme. Vo všetkom hľadáme Ježišov optimálny obraz. Aj modlitba nám rozširuje srdce natoľko, aby sme sa blížili k Ježišovmu srdcu, ktoré je plné dobroty a láskavosti. Ak mu dožičíme viac miesta v srdci už počas pozemského života, on nebude šetriť odmenou, ktorá nekonečme prevýši naše túžby po väčších a dokonalejších priestoroch. Boh nedáva stiesnenosť, ale pohodlie svojej milosti.