Paradoxne,
začnem Vianocami. Poznáte to. Počas Vianoc navštívite rodinu, v ktorej sú
malé deti. Zvyčajne sa k nim
prihovoríte zaužívanou frázou: „Povedz, čo ti priniesol Ježiško?“
Zažili ste už niekedy, aby sa niekto vo
veľkonočnom období pýtal dieťaťa túto frázu? Sotva! Hoci sa práve v období
sviatkov Ježišovho zmŕtvychvstania najviac stretávame s Pánovou dobrotou.
Naučme sa, že nám Zmŕtvychvstalý priniesol dary nesmiernej hodnoty. Spomeňme
aspoň niektoré.
Veľkonočné sviatky vnášajú do života
čistotu. Všetci poznáme ten príjemný
pocit, keď si ľahneme do čistých perín. Ide o blaživý pocit, ktorý človeka
prenikne
po stránke telesnej i duševnej. Po stránke duchovnej platí, že človek, očistený od jarma hriechu, má dušu v blaženom pokoji, ktorému sa nijaký iný pocit nemôže vyrovnať. Máme nielen pocit, ale najmä istotu, že Božia milosť si potom nájde miesto v srdci a bude si hovieť v jeho čistote, ktorá je darom a výsledkom Ježišovej veľkonočnej obety.
po stránke telesnej i duševnej. Po stránke duchovnej platí, že človek, očistený od jarma hriechu, má dušu v blaženom pokoji, ktorému sa nijaký iný pocit nemôže vyrovnať. Máme nielen pocit, ale najmä istotu, že Božia milosť si potom nájde miesto v srdci a bude si hovieť v jeho čistote, ktorá je darom a výsledkom Ježišovej veľkonočnej obety.
Človek potrebuje dýchať. Vedia
o tom svoje ľudia, ktorí majú s dýchaním problémy. Niekedy sa žiada
doslova „vyletieť“ z ťaživej atmosféry a poriadne, zhlboka sa
nadýchnuť. Stačí raz – dva razy, aby sme obnovili pravidelný cyklus dýchania na
čerstvom vzduchu. V období Veľkej
noci sú pokrstení viacerí dospelí. Krstom, akoby sa zhlboka nadýchli
a opustili „dusno“ predchádzajúceho spôsobu života. Od krstu začína
pravidelný cyklus „dýchania“ v Božej milosti, ktorá do ich duší prúdi
najmä
zo sviatostí Cirkvi.
zo sviatostí Cirkvi.
Vždy, keď slávime sviatky Veľkej
noci a prežívame Ježišovu obetu Kalvárie, musíme si pod dojmom silného
Ježišovho výkriku na kríži položiť otázku, či sme urobili všetko pre svoju
spásu.
Veľkosť Pánovej obety nás nenecháva chladných a vyvoláva pocit bázne
voči dôstojnosti Pánovej absolútnej obete. Ona sama sa nám prihovára, aby sme ju
vo svojom živote zohľadnili a kvôli nej sa vždy znova odhodlávali na zápas proti zlu v našom srdci a v našom okolí. Priamo nám sú adresované slová sv. Pavla: „Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus.“ (Gal 4, 19)
voči dôstojnosti Pánovej absolútnej obete. Ona sama sa nám prihovára, aby sme ju
vo svojom živote zohľadnili a kvôli nej sa vždy znova odhodlávali na zápas proti zlu v našom srdci a v našom okolí. Priamo nám sú adresované slová sv. Pavla: „Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus.“ (Gal 4, 19)
Veľkonočné sviatky vtláčajú do nás
pečať novosti. V prvom rade ide
o nový pohľad na našu neutešenú situáciu hriešnosti. Je to stav, ktorý je
dôsledkom dedičného hriechu a môže spôsobiť stav dezilúzie
a rezignácie. Z tohto bezútešného pohľadu nás môžu vyslobodiť
inšpirované slová, ktorých autorom je apoštol národov, sv. Pavol: „Aj pohania
sú spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia v Kristovi
Ježišovi.“ (Ef 3, 6)
Sú to slová plné nádeje
a láskyplnej starostlivosti, ktorej sa nám
od Zmŕtvychvstalého dostáva. Boh nechce nikoho „vymknúť“ z blaženosti svojho príbytku.
od Zmŕtvychvstalého dostáva. Boh nechce nikoho „vymknúť“ z blaženosti svojho príbytku.
Každý
rok na slávnosť zmŕtvychvstania nás Boh objíma radostnou istotou,
že veľkonočné dielo dokonal za nás, aby sme nestrácali nádej. Ak sa jej ušlo pohanom, podľa Pavlových slov, tak určite nebude Boh skúpy voči nám, ktorí sme už obmytí vodou krstu.
že veľkonočné dielo dokonal za nás, aby sme nestrácali nádej. Ak sa jej ušlo pohanom, podľa Pavlových slov, tak určite nebude Boh skúpy voči nám, ktorí sme už obmytí vodou krstu.
Za zamyslenie stojí pripomenúť si
podobnosť dvoch slov: prístup a pristúp. Majú odlišné významy, hoci
sa navonok líšia len minimálne. Prístup znamená postoj človeka k nejakej
skutočnosti. Pristúp je však výzva adresovaná niekomu, aby sa priblížil, aby
bol viac na očiach.
Slávnosť Zmŕtvychvstania Pána nám
predkladá obidva významy. Slovo „prístup“ vo svetle Pánovho vykupiteľského
diela znamená, že prístup obety a obetavosti bude raz vysoko ocenený.
Slovo „pristúp“ máme chápať ako Pánovu výzvu často prijímať z Pánovho
oltára, lebo na základe Ježišovej obety máme my, hriešnici, prístup
k pokrmu, ktorý ostáva pre večný život. Volíme si správny prístup, ak na
výzvu: „Pristúp!“ – prijímame presväté Telo a Krv Pána Ježiša.
O niektorých skutočnostiach
zvykneme hovoriť, že sú hodné námahy.
Dnešným jazykom povedané – aktivita pre dobrú vec. Všetci vieme,
že v parlamentných laviciach sedia nami volení naši zástupcovia. Novinári napríklad skúmajú, ako (ne)aktívne sa správa ten – ktorý poslanec počas výkonu svojho mandátu: ako hlasoval, ako sa zapájal do diskusie, alebo či predkladal návrhy, pripomienky, atď.
že v parlamentných laviciach sedia nami volení naši zástupcovia. Novinári napríklad skúmajú, ako (ne)aktívne sa správa ten – ktorý poslanec počas výkonu svojho mandátu: ako hlasoval, ako sa zapájal do diskusie, alebo či predkladal návrhy, pripomienky, atď.
Veľkonočné sviatky skúmajú každého
z nás, akí sme aktívni v boji
proti hriechu. Nezachytí to však nijaké hlasovacie zariadenie či displej s uvedením počtu hlasov „za“ alebo „proti“. Túto skutočnosť ale zaznamená naša duša,
ktorá uchováva stopy zápasu so zlom. Zachytí to aj naše prostredie, ktoré reaguje
na naše pokusy eliminovať hriech a vyhlásiť celoživotný zápas s protivenstvom zloby. Schému tejto aktivity nájdeme v Božom slove. Evanjelium nám ju pripomína takto: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám.“ (Mt 7, 7)
proti hriechu. Nezachytí to však nijaké hlasovacie zariadenie či displej s uvedením počtu hlasov „za“ alebo „proti“. Túto skutočnosť ale zaznamená naša duša,
ktorá uchováva stopy zápasu so zlom. Zachytí to aj naše prostredie, ktoré reaguje
na naše pokusy eliminovať hriech a vyhlásiť celoživotný zápas s protivenstvom zloby. Schému tejto aktivity nájdeme v Božom slove. Evanjelium nám ju pripomína takto: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám.“ (Mt 7, 7)
Veľkonočné sviatky nás povzbudzujú
k požehnanej aktivite, ktorá najprv predpokladá z našej strany nikdy
nekončiace prosby. Bez pomoci „zhora“ nie sme schopní konať dobro. Zmŕtvychvstalý nás nabáda hľadať v pozemskom
živote stopy večnosti. Ak nie inde, tak ich určite vo svojich životných
skúškach objavíme.
Požehnaná schéma aktivity vyúsťuje do
klopania na svedomie ľudí dneška. Ide o schopnosť prorocky vydávať svedectvo o Víťazovi nad
smrťou a hriechom. Práve ľudia dnešnej doby potrebujú počuť toto klopanie,
ktoré sa rozlieha v útrobách ich zatvrdnutého svedomia. Boh požehnáva túto
aktivitu mnohými milosťami.
Čo nám prinieslo Ježišovo veľkonočné
víťazstvo? Úľavu v skúškach a strastiach, nádej
v bezvýchodiskových situáciách, radosť v záplave katastrofických
informácií, kreativitu v konaní dobra uprostred ducha ubíjajúcej konzumnej
spoločnosti, a tiež aj povzbudenie k večnosti, zatiaľ čo svet ponúka
iba krehkú krásu a dokonalosť materiálneho sveta.