Najmä v čase detstva, či mladosti počujeme takéto vyjadrenia: až keď vyrastiešN, až keď budeš dospelý, až keď zmaturuješ! atď. Takto hovoria najmä rodičia a iné autority, ktoré chcú týmto stíšiť a správne regulovať určitú nedočkavosť mladej generácie. Mladým sa zdá, že ide o nekonečne dlhý čas, ktorí by chceli urýchliť, aby pri dosahovaní svojich cieľov nemuseli tak dlho čakať. Ale, inak to nejde. Určité veci majú svoju zákonitosť a postup. Jednoducho ide o proces, ktorý nie je prázdnym časom.
Pri čítaní evanjelia sa všetci, či mladí alebo starší, cítime veľmi nedočkavo. Ježiš v podstate hovorí, že bude aj lepšie, že tí, ktorí nejakým spôsobom strádajú, budú odmenení za to, že musia v živote akoby ťahať za kratší koniec /Lk 6, 17, 20-26/. Tak veľmi by sme chceli tento proces urýchliť a pýtať sa, kedy sa tak stane definitívne. No Ježiš má svoje spôsoby, metódy a pohnútky, ktoré nedokážeme svojim umom celkom preniknúť. Čo sa teda očakáva od nás?
1.,Niekedy máme pocit, že situácie, ktoré spomína Pán Ježiš, a ktoré súvisia s nespravodlivosťou, sa dostali na hranu, prípadne ich považujeme za neúnosné. Ba niekedy zájdeme ešte ďalej a skonštatujeme, že už je aj neskoro, aby sa učinilo spravodlivosti zadosť.
Ježiš deleguje nás, ktorí sa usilujeme zmýšľať a konať podľa evanjelia, aby sme sa o spravodlivosť usilovali. Stávame sa tak Ježišovými delegátmi, ktorí vstupujú do vzťahov vo svete v duchu jeho myšlienok. Česť a uznanie patrí tým jednotlivcom alebo komunitám, ktoré sa snažia doplňať a pomáhať tým, ktorí trpia nedostatkom spravodlivosti.
Pekný príklad nachádzame v evanjeliu, v ktorom čítame, že Ježiš zázračne rozmnožil chleby a ryby a nasýtil štyritisícový zástup /Mk 8, 1-10/. Vyzval svojich učeníkov, aby mu asistovali. Najprv urobili akýsi prieskum, aby zistili, že v obrovskom zástupe je iba sedem chlebov a zopár rybiek. Potom Ježiš dobrorečil, lámal chlieb a dával apoštolom, aby rozdávali hladujúcim. Boh je darcom všetkých dobrodení, ale chce nájsť obetavcov, ktorí budú z pohnútok dobrého srdca zjemňovať biedu v tomto svete. A to až dovtedy, kým "nepríde v sláve". Jubilejný rok, ktorý slávime môžeme byť vhodným motívom pre hľadanie takýchto príležitostí.
2.,Z evanjelia sa dozvedáme, že ľudia trpia aj "pre Syna človeka" /zavrhnú vás pre Syna človeka!/". Od čias príchodu Pána Ježiša až dodnes a oddnes do konca čias, budú tí, ktorí budú chcieť zostať verní evanjeliu, žiť v strete s nenávisťou a odporom neprajníkov.
Koľkí ľudia dnes žijú v tom, že "pre niekoho konkrétneho" znášajú to, čo znášajú a nie je to vôbec príjemné. Ich pohľady zalietajú aj do minulosti a neraz pravdivo spomínajú na tých, ktorí im spôsobili určité krivdy. Vždy je to "pre niekoho". Bôľ a smútok sa potom nesú celým ich životom. Ten sa nesie v znamení pocitu krivdy a sebaľútosti. Znova vyzdvihnime myšlienku jubilejného roka. Je to požehnaný čas určený na odpúšťanie a na návrat k pokoju vo svojej duši. Máme tak konať" pre niekoho", pre Syna človeka, ktorý odpustil nám všetkým, každodenným hriešnikom.
3.,Pán Ježiš sľubuje zmeny. Hovorí, že tí, ktorým sa nedostalo za života to, čo iným, budú odmenení. A tí, ktorí nevyužili dobre svoje dary, budú ukrátení pred Božou tvárou. Ježiš nepoužíva frázu z akčných filmov, že sa ide mstiť: počkajte, ja vám ukážem!. On ponúka vzorec svojho videnia v evanjeliu. Chce, aby sa evanjelium dostalo všade, do všetkých uší, aby sa tak všetci oboznámili s kritériami jeho spásonosného poslania. Chce, aby sme učili meniť mentalitu nespravodlivého sveta a vnášali najmä to, čo hovorieval ľuďom, ktorým pomohol: choď a viac už nehreš! Toto je najväčšia zmena v živote! Takýmto spôsobom sa realizujú najúčinnejšie zmeny, ktoré môžu spôsobiť pozitívny obrat vo vzťahoch. Zanechanie hriechu je silným úkonom vytvorenia predpokladu lepšieho sveta.
My, ľudia sme svojvôľou veľa pokazili, lebo sme neudržali svoj život v súlade s Božou vôľou. Máme sa k nej vrátiť a úprimne ju hľadať. Možno to nebude z večera na ráno. Pôjde o proces, ktorý musí dozrieť v našom vnútri. Ale, keď nastane bod zlomu, bude sa lepšie dýchať nám i ľuďom v našom prostredí. Pri nedočkavej otázke typu: kedy to už nastane, obráťme jej ostrie na seba. Tam musí byť zárodok všetkých dobrých zmien, ktoré sa nesú v duchu evanjelia.