Z času na čas sedí každý z nás v čakárni
u lekára. Pri tom máme dosť času na to, aby sme študovali farebné plagáty
rozvešané po stenách. Každý z nich nás upozorňuje na konkrétnu chorobu a hlavne
na riziká s ňou súvisiace. Všade okolo sa stretávame s rizikami,
ktoré vyplynú z určitej choroby.
Ísť do hlbšieho a intenzívnejšieho kontaktu
s Ježišom znamená okúsiť riziká. A nie je ich málo. Presvedčili sa o tom
niekoľkotisícové zástupy, ktoré boli svedkami zázračného rozmnoženia chleba.
(Jn 6, 1 – 15) O ktoré riziká ide?
1.) Riziko
púšte
Pán Ježiš „vytiahol“ všetkých na púšť a tam
vyučoval. Púšť bola pre Ježišových súčasníkov bližším prostredím ako pre nás.
Málokto z nás má v sebe ambíciu pestovať s ňou užšie kontakty.
Ale aspoň jedna vec je pre nás zrejmá – poznáme výraz – vyprahnutý ako púšť.
V čase horúceho leta túto situáciu
dôverne poznáme. Napr. Po úmornom cestovaní, po náročnej fyzickej práci môžeme
byť vyprahnutí ako púšť. Vtedy potrebujeme súrne doplniť tekutiny, aby sme
prežili.
Nezabúdajme na to, že aj duša človeka
môže byť vyprahnutá ako púšť, a to nielen počas leta. Ak jej nedoprajeme
duchovného osvieženia ako zhrubla, zdrsnela. Stráca cit pre večné hodnoty,
stráca zmysel pre Božie kráľovstvo a stráca to, prečo bola stvorená – pre spoločenstvo
s Bohom.
Život v tomto svete neraz pripomína
priam fatálnu vyprahnutosť, a to pre slabý záujem komunikovať s Bohom.
2.) Riziko
davu a más
Okolo Ježiša stál niekoľkotisícový zástup.
Iba mužov tam bolo 5 000! V dave môže vzniknúť fenomén zvaný
náladovosť. Davy majú svoje nálady. Z nálad davu ťažia určité skupiny,
napr. politici dokážu odkryť určité témy, ktoré vychádzajú z nálad. Ale
nálady bývajú vrtkavé a nestabilné (Ja už nemám náladu!). Na náladách sa
nedá postaviť hodnotový systém človeka. Skôr či neskôr by zlyhal. Na náladách
iných si mnohí postavili svoju moc a dokážu z toho ťažiť.
Ježiš nehľadal v zástupe okolo neho
nálady. On vždy hľadal vieru (Tvoja viera ťa uzdravila; Nech sa ti stane, ako
si uverila; Pane, daj nám väčšiu vieru; atď.) Svet chce dostať človeka do stavu
nestabilných a povrchných nálad, aby bol zlom ľahšie manipulovateľný.
Naopak, Boh chce vtlačiť človeku vieru, aby posilňovaný milosťou získal cestu spásy.
3.) Riziko
hladu
Ktovie koľkí z Ježišovho davu
precitli, keď zistili, že nie je zabezpečená stravovacia služba na púšti?!
Vždy, keď sa niekto chystá na cestu,
domáci mu niečo pripravia a povedia: „Zober si aspoň niečo na cestu.“
Niečo málo na prehryznutie, čo mu poslúži ako premostenie do štádia
systematickej starostlivosti o pokrm.
Je pravda, že Ježiš zázračne rozmnožil
chleby a ryby, čím ľudí fyzicky nasýtil. No tým chcel na niečo poukázať.
On im ponúka svoje Telo a Slovo počas cesty pozemským životom, aby takto
preklenuli pozemskú púť dovtedy, kým sa nebudú sýtiť prítomnosťou Božieho
Baránka vo večnosti navždy. A takto môžeme k nemu prichádzať stále.
On je vždy k dispozícii a jeho božské zásobárne nebudú nikdy zívať
prázdnotou. Kto je pri Ježišovi a zdržiava sa v jeho svetle, nebude
nikdy v stave núdze, lebo jeho duša bude prekypovať vrcholnými darmi
milosti.
Dnes je vo svete veľká osveta ohľadom
rizík nesprávneho životného štýlu. Ale zároveň je nám dané Božie slovo tak, aby
sme mali istotu, že pri Ježišovi nezahynieme. Viera v neho má vplyv na náš
životný štýl a na naše smerovanie do večnosti. Nie Ježiš je riziko, ale
hriech. Nedajme sa zmiasť, ak nám svet bude tvrdiť opak.