Medzi dôležité skutočnosti tejto doby patrí aj to, že si ľudia vzájomne odovzdávajú skúsenosti a informácie. Tí, ktorí sa vrátili napr. z dovolenky alebo z nejakej cesty alebo navštívili určité podujatie, odovzdávajú poznatky tým ľuďom, ktorí pôjdu v ich stopách. Namieste sú otázky :ako tam bolo, na čo sa treba pripraviť , na čo nemám zabudnúť, s čím musím počítať atď.?
Evanjelium nám prináša pomerne rozsiahlu a podrobnú správu o tom, ako Ježiš uzdravil slepého od narodenia /Jn 9, 1-41/. Táto udalosť na nás pôsobí ako určitý odkaz s tým, že dáva možnosť zamyslieť sa. Ten, koho sa Pán dotkne, musí s niečím počitať, musí sa na niečo pripraviť. O ktoré skutočnosti ide?
1.,Priprav sa na to, že Boh, ktorý sa ťa dotkne svojou milosťou, bude vyžadovať zmenu v tvojom živote. Tieto Božie dotyky sa nedejú pre nič za nič. On nerobí šou, ktoré sú znakom tejto doby. Boží dotyk má v prvom rade uzdravujúci charakter.
Pred niekoľkými dňami som sledoval v TV unikátne zábery z operačného zákroku na srdci. 29-ročnému pacientovi vymieňali niektoré časti srdca a použili umelé náhrady. Hovorili, že po rekonvalescencii sa vráti do plnohodnotného života.
Najzaujímavejší a najdojímavejší záber pre mňa nastal vtedy, keď sa chirurg dotkol ľudského srdca. Pre ňho možno už rutina, ale pre bežného smrteľníka aj zimomriavky na tele. Chirurg sa rukou dotýka srdca a zároveň ho pobáda k tomu, aby sa naštartovalo a našlo svoj rytmus.
Boh sa uzdravujúco dotýka vnútra každého z nás. Robí tak preto, aby sme sa naštartovali a konali primerane svojmu poslaniu vo svete, aby sme v tejto činnosti objavili svoj každodenný rytmus. Bez kontaktu s ním, by naše srdce stratilo svoju apoštolskú pozíciu a bilo by pre iné a nie pre Božie kráľovstvo.
2.,Duchovné uzdravenie človeka môže vyvolať akúsi roztržku a rôznosť názorov medzi tými, ktorí ho pred tým poznali. Tak sa to stalo aj medzi tými, ktorí slepého od narodenia vídali žobrať. Teraz je zrazu na nohách a zdravý. Ich názory sa delili na tých, ktorí hovorili-je to on, ale iní hovorili opak-nie je to on, len sa mu podobá.
Človek, ktorého sa Boh dotkol a priviedol na správnu cestu je ten istý, čo predtým, ale nie úplne, lebo zmenil princípy zmýšľania a konania. A ľudia sa tak môžu pýtať-je to ešte on, ten, ktorého sme poznali?
Apoštolský nuncius ,arcibiskup Nicola Girasolli, počas piatkovej jubilejnej slávnosti v Poprade zdôrazňoval identitu nového človeka v týchto bodoch:a, Má byť v pohybe , kým môže a má konať veľa dobra. Je opakom toho, ktorý uviazol v nezdravej pohodlnosti doby. b.,Má sa stať prameňom, ktorý nikdy nevysychá, ale stále buble a ponúka svoj životodorný obsah, Je opakom toho, ktorý ako prameň vyschol a už nedokáže nikoho občerstviť a potešiť. c., Má byť svetlom, ktoré nezhasína. Včera večer v správach priniesli reportáž odkiaľsi zo stredného Slovenska. Našli sa tam ľudia, ktorí priniesli podnetnú myšlienku. Dohodli sa, že na viacerých miestach, vzdialených od seba aj niekoľko kilometrov si nasadia vo večernom čase čelové lampy a budú putovať na určité miesto. Vznikol zaujímavý a dojímavý obraz-reťaz svetiel, ktoré vzájomne komunikovali a dávali o sebe vedieť. V tomto správaní je veľa podnetného pre tých, ktorí chcú v sebe niesť Kristovo svetlo a neboja sa toho, že o svetlo nebude záujem. Pre tých, ktorí sa v tme nachádzajú a uvedomia si to, Kristovo svetlo sa stane spásou a požehnaním.
3.,Uzdravený slepec bol predvedený pred židovskú náboženskú vrchnosť na výsluch. A dostalo sa mu uznania, lebo ho označili ako -"jeho /Ježišovho/ učeníka". To bolo veľké vyznačenie, najmä z pohľadu dnešnej doby, kedy sa všetci viac či menej úspešne pokúšame stať Ježišovými učeníkmi.
Napr. apoštol Peter sa po Ježišovom zatknutí zdráhal priznať, že patrí k jeho učeníkom /nepoznám toho človeka!/. Vzápätí to oľutoval, a neskôr sa stal svetlom pri ohlasovaní evanjelia medzi Židmi.
Skutky života hovoria za veriaceho človeka. Hovoria o tom, že má v hlave a v duši jasno, čo sa týka hodnôt života. Hovorí sa, že čísla nepustia t.j. majú veľkú výpovednú hodnotu. A nepustia ani skutky, lebo odhaľujú smerovanie človeka, ktoré v duchu viery , nemá byť iba pozemské, ale má zohľadňovať vyšší horizont.
V istom americkom filme sa objavila takáto replika:"Ak chceš dážď, musíš počítať s blatom". Toto môže potvrdiť uzdravený slepec, lebo zažil dážď milostí, a preto mu Ježiš blatom potrel oči, aby videl. Nie je to príliš hygienické, ale účinné. Niekedy pád do blata ľudskej biedy pomôže človeku, aby lepšie videl a spásonosne konal do konca života.
