Predstavme si takúto situáciu: máte sa stretnúť s nejakým človekom a porozprávať o dôležitých veciach. Nikdy ste ho nevideli alebo veľmi dávno, že sa nepamätáte na jeho výzor. Preto sa opýtate iných ľudí:mám sa stretnúť s tým a s tým, nevieš ako ho spoznám, ako vyzerá?
Je isté, že sa raz ocitneme pred Božou tvárou. Privítali by sme , keby sme sa mohli porozprávať s niekým, kto už odišiel do večnosti, ako to tam hore vyzerá. A hlavne, ako vyzerá Boh, v ktorého sme uveril, ako ho spoznáme? Iste, ide o nereálne skutočnosti. Skôr, ako by sme sa zaujímali o to, ako vyzerá Boh, mali by sme sa pýtať, ako vyzerá naša viera, s ktorou sa raz ocitneme pred Božou tvárou. Tá sa opiera o poznanie Božieho Syna. Aký je ten Boh pre nás, tu na zemi, kým ho nespoznám vo večnosti?
Pomôžme si príkladom sv. Pavla, ktorý hlásal Božie Slovo o.i. aj v Aténach na areopágu. Vo svojej kázni poučil nielen obyvateľov Atén o pravom Bohu, ale aj nás všetkých, ktorí ho chceme nasledovať /Sk 17, 22-18,1/. Čo Pavol hovorí?
1.,On je Boh, ktorý "stvoril svet a všetko...". Bez neho by sme neboli, bez neho by nebolo nič. Je isté, že niektorí ľudia sa vypracovali na vysokú úroveň spoločenského uznania tak, že ich niekto objavil a pozdvihol z veľkej materiálnej alebo morálnej biedy. Často sú to námety pre knihy, prípadne filmy. Príbehy slávnych ľudí, ktorí sa zo suterénu života dostali hore sú veľmi inšpirujúce.
Takto nás všetkých našiel Boh. Z biedy, do ktorej sme sa dostali prostredníctvom dedičného hriechu, nás vyzdvihol na najvyššiu úroveň: stali sme sa Božími deťmi. Niet inšpirujúcejšieho príbehu, ako je vyzdvihnutie človeka zo suterénu zatratenia do pozície Božieho dieťaťa. Jedna z omšových modlitieb vo Veľkonočnom období nám práve túto myšlienku pripomína:"Božia láska nás prenáša z hriechu do milosti a z biedy do blaženosti" /Rímsky misál, s. 413/. Náš život má byť naplnený vďačnosťou Bohu za to, že nás prizval, aby sme sa stali členmi jeho rodiny.
2.,Sv. Pavol pripomína Aténčanom aj túto myšlienku:"..on dáva všetkým život...".Boh nám dáva všetko, lebo život je všetko. Boli sme stvorení pre život. A to nielen pre pozemský, ktorý je len krátkou epizódou, ale pre večnú blaženosť. Boh nám dal všetko, lebo poslal svojho jednorodeného Syna, aby nás smrťou na kríži vykúpil z pohromy hriechu. Potvrdzuje to sv. Pavol v Liste Rimanom /8,32/. Tam píše:" Keď on /Boh/ vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko". Konanie Boha je pre nás motiváciou, aby sme odovzdávali všetko, čo je v nás dobré, do prostredia nášho života. A aby sme v tejto činnosti neochabli, lebo práve na tejto ceste nachádzame Boha a zjednocujeme sa s ním. Nezabúdajme na to, že skrze vieru v Ježiša Krista sme dostali "mieru natlačenú, natrasenú, vrchovatú", ktorú spomína evanjelium /Lk 6,32/.
3.,Sv. Pavol pripomína, že Boh "od nikoho z nás nie je ďaleko". Potvrdiť to môže istý zákonník, ktorému Ježiš adresoval pochvalu:"Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva" Mk 12,34/. Povedal to preto, lebo zákonníkovo zmýšľanie bolo blízke tomu evanjeliovému.
V bežnej praxi života používame výraz:bol si blízko. Bol si blízko, čo treba oceniť, ale nevyhral si. V živote sa najviac počíta presnosť, nie blízkosť k cieľu. Pre poznanie Boha ,však pozícia blízko Boha, je najvyšším uznaním, ktoré nám Boh môže udeliť. A to platí aj vtedy, keď máme pocit, že Boha nevidíme dostatočne jasne. Máme uveriť , že ten, kto sa obetuje, ten, kto slúži, ten, kto oslavuje Boha ako princíp svojho života, nepríde o blízke miesto pri Bohu vo večnosti.
Pekným príkladom sú pre nás emauzskí učeníci / Lk 24,13-35/. Blízkosť Ježiša ocenili slovami:"Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" Vtedy sme blízko neho, ak nám "horí srdce" pre dobro, súlad, jednotu, obetu, pokoru, modlitbu. Tak spoznáme, že Boh je blízko nás, ak nás vo svedomí naplňajú myšlienky na dosiahnutie ušľachtilých cieľov, ktoré nám vnuká Boh.
Takmer v každej rodine si jej členovia niekedy sadnú a skúmajú plány a možnosti. Položia si otázku:ako sme na tom? Ako sme na tom z hľadiska času, zaneprázdnenia, finančných možností, zdravia atď. Občas je potrebné, aby sme skúmali aj vec viery a opýtali sa:ako vyzerám, ako som na tom z hľadiska prežívania vzťahu s Bohom? Ako vyzerá moje vnútro pred Božou tvárou? Spoznávajme Boha počas pozemského života, aby sme našli vo večnosti jeho otvorenú náruč. Nech na prahu večnosti zaznie z Božej strany i z tej našej spoločné zvolanie:Poznám ťa, vždy si bol a budeš blízky môjmu srdcu!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára