Ísť a ohlasovať Krista

 

         Na 4. veľkonočnú nedeľu sme si pripomenuli 60-ty Svetový deň modlitieb za duchovné povolania. Sv. Otec František nazval svoju úvahu takto: Povolanie – milosť a poslanie. V texte zdôraznil, že všetci, ktorí dostali dar viery, povolania a zároveň misie, majú v prvom rade spoznávať Ježiša Krista a identifikovať sa s ním. Bez komunikácie s Ježišom by nedokázali svoju úlohu splniť, lebo tá spočíva v odovzdávaní Krista.

         V piatok večer, 12. mája, vysielala Televízia Lux program s názvom: Vaticano. Išlo o reportáž zo života seminaristov, ktorí študujú v Ríme a pripravujú sa na kňazstvo. Vo voľnom čase chystajú jedlo pre bezdomovcov a migrantov. Raz popoludní sa jeden z bezdomovcov k nim vrátil a povedal: „Ste jedničky!“ Chlapci priznali, že im to dobre padlo, no potom si medzi sebou povedali: „My sme mu mali povedať, že je jednička, lebo v takýchto ľuďoch je prítomný sám Kristus.“

         Niektorí ľudia na tomto svete Krista nevidia a ani ho nespoznávajú, ale iní áno. V evanjeliu čítame: „Ešte chvíľku a svet ma už neuvidí, ale vy ma uvidíte...“ (Jn 14,19)

         V Skutkoch apoštolov nájdeme stať o obrátení Šavla. Ako vieme, utekal do Damasku, aby zatýkal kresťanov. Nestihol však prísť do mesta, lebo spadol na zem. Sv. písmo hovorí, že ho „zalialo svetlo“. Tí, čo boli s ním „nikoho nevideli“. (Sk 9, 1 – 20)

         Je to večný paradox života – niektorých ľudí doslova zaleje svetlo poznania Boha, a iní nevidia nikoho... Ako spoznávame v živote Pána Ježiša? Sv. Otec František pripomína minimálne 3 možnosti:

1.) Zbavenie sa apatie

Apatia je ľahostajnosť a nezáujem. Pri návšteve talianskeho mesta Assisi, kde je pochovaný okrem iných aj sv. František, objavíme istú zaujímavosť. V historickom jadre mesta sa nachádzajú starobylé múry a stavby, ktoré sú spevnené železnými skobami. Vidieť ich možno zvonku na múroch a je ich dosť. Napriek tomu nepôsobia rušivo. Sú potrebné na to, aby sa starobylé múry nerozpadli, lebo ich ponúkať na obdiv pútnikom a turistom.

         Nemôžeme zostať apatickí voči svojej viere. Mohla by sa rozpadnúť. Vieru v Krista máme upevňovať preto, aby sme mali čo svetu ponúknuť – Ježiša Krista. Naša viera predstavuje 2000 rokov starú budovu. Sú takí, ktorí by ju najradšej zbúrali a volili by niečo nové. Nič nové sa však bez Krista nevytvorí. Upevniť život do hĺbky sa dá iba cestou spoznávania Pána Ježiša.

2.) Sympatia = náklonnosť k niekomu alebo k niečomu

Sympatia je solídny začiatok, ale nemali by sme zostať iba pri nej. Sympatia by mala prerásť do niečoho hlbšieho, niečoho, čo vytvorí v našom živote stabilitu.

         Istá bytová architektka píše takto, keď odpovedá na otázku, čo je pre ňu domov: „Domov je pre mňa ochrana, útočisko a ilúzia stability.“ Ona vie, že pozemský svet nám nemôže poslúžiť absolútnou stabilitou. Ponúka iba ilúziu stability.

         Náklonnosť ku Kristovi je vhodná ako rozbeh, ale ak sa nezmení na princíp života, zostane navždy ilúziou, nie realitou. Viera v Krista má byť domovom, ktorý nás pripravuje na nebeskú realitu večného života. Dnes mnohí ľudia ani nezbadali, že nemajú vieru, hoci si myslia, že ju majú. Disponujú ale iba ilúziou viery, ktorá sa môže ľahko rozplynúť.

3.) Empatia = vcítenie sa

6. mája tohto roku bol korunovaný nový britský kráľ, Karol III. Pri slávnostnom obrade dostal do rúk o. i. aj typické zlaté jablko, na ktorom je malý kríž. Anglikánsky biskup, ktorý obrad viedol, mu ho podal do rúk a v peknej modlitbe ho vyzval, aby si uvedomil, že všetky pozemské kráľovstvá podliehajú vláde jedného skutočného Kráľa – Ježiša Krista. Je otázne, či sa nový kráľ dokázal vcítiť do tejto myšlienky. Odpovedal na ňu tým, že odsúhlasil zmenu v znaku kráľovskej koruny pre Kanadu. Donedávna bola táto koruna lemovaná malými krížikmi po celom obvode. Teraz ich odstránili a dali tam snehové vločky...Zmenu odôvodnili tým, že: „Takto je lepšie vystihnutá identita krajiny.“

Bez Kristovho kríža niet nijakej identity. O snehovej vločke vieme, že sa časom roztopí. Ak sa toto deje so snehom, tak potom čo sa stane s človekom, ktorý stavia svoju identitu na snehových vločkách.

Voči krížu treba upevňovať postoj empatie, t. j. vcítenia sa do Kristovho vykupiteľského diela, ktoré vyvrcholilo práve na Kalvárii. Dokážeme prijať skutočnosť, že Kristovo kráľovstvo je aj mojím kráľovstvom? Dokážeme prijať skutočnosť, že Ježiš je mojím Kráľom a ja mu navždy podlieham? Dokážem si uvedomiť, že podriadenie sa Bohu je mojou najväčšou výsadou? Empatia s posolstvom Ježišovho kríža má môže priviesť na cestu spásy, a nie empatia so snehovými vločkami.

 

Zmyslom života človeka je spoznávať Ježiša Krista. Ide o symbiózu, prepojenie a súlad medzi modernou súčasnosťou a 2000 rokov starým učením evanjelia. Vyššie spomenutá architektka si rekonštruovala dom a urobila to práve na báze tejto symbiózy. Majstrovsky zladila nové so starým. To, čo je nové, je zjemnené históriou a čo je staré, dostalo punc novosti. Dnes je „retro“ „in“. Retro je v móde. Evanjelium však nie je retro, ktoré sa môže časom z módnych trendov vytratiť. Evanjelium je večné, bohaté a aktuálne posolstvo Boha človekovi. Práve preto má byť ozdobou aj dnešného životného štýlu. Výsledok môže byť nad očakávania. Môže byť nielen oku lahodiaci, ale aj užitočný pre spásu našich duší.