Nie raz v živote sa stáva, že potrebujeme niečo dôležité vybaviť vybaviť. Niečo, čo sa týka jednotlivca, alebo rodiny. Nedarí sa nám. Vtedy nám niekto ukáže rukou na konkrétneho človeka a povie: "Jedine cez neho!". Ukáže na človeka, ktorý má vplyv, ktorý má dosah na tých, ktorí majú v rukách kompetencie a možnosti.
Kto by nechcel patriť trvalo Bohu?! Pán Ježiš o tejto našej túžbe vie, a pripomína nám, že je to možné iba cez neho. Hovorí takto: "Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca" /Jn 14,6/. Mimo Krista niet spásy. On je naším sprievodcom na dosiahnutie najvyššieho cieľa, ktorým je Božie kráľovstvo. Ako sa má táto prax prejaviť v našom živote?
1.,Pán Ježiš má byť naším prístavom. V bežnej praxi života sa stáva, že pri stretnutí so známymi a po krátkom rozhovore, zakončíme stretnutie slovami: "Prístav sa niekedy na pár slov!". A občas sa tak aj stane. Pristavíme sa u nich na pár alebo aj viac slov. Pristavíme sa a ideme ďalej.
Vo vzťahu k Ježišovo to však nestačí. Nestačí sa uňho iba pristaviť, on má byť našim prístavom. Pristaviť sa, to je iba chvíľková záležitosť. Prístav, na druhej strane, je záležitosť rodinnejšia, útulnejšia, istejšia, otvorená pre oddych a nabratie nových síl. Prístav je aj domov, teda východisková i cieľová inštancia. Všetko to je pre nás Ježiš Kristus, náš večný prístav. Žiaľ, niekedy robíme chybu v tom, že sa pri ňom iba pristavíme, čo je nedostatočné. On je disponovaný, aby sa stal pre nás prístavom, v ktorom prebieha rodinnejšia a hlbšia komunikácia, ktorá nemá nikde konkurenciu.
2.,Pán Ježiš ako neodmysliteľná súčasť života. Každý z nás vlastní niekoľko vecí, ktoré sa stali trvalou súčasťou života. Keby sme sa sťahovali aj desať krát za život, tieto predmety by sa sťahovali spolu s nami. To isté platí aj o návykoch. Putujú s nami všade tam, kde sa pohybujeme. Patria trvalo do kolobehu nášho života.
Nemalo by sa tak stať na úkor prítomnosti Ježiša v našom živote. V prvom rade on má byť neodmysliteľnou súčasťou života. Komunikáciu s ním nazývame modlitbou, lebo ona všetko zvrúcňuje, prehlbuje, umocňuje prekonáva, zdoláva a napĺňa. Kto by sa jej nechcel venovať tak často, ako sa len dá?! Kto sa modlieva, u toho Ježiš zakotví natrvalo.
3.,Pán Ježiš sa nám má zjaviť. O blížnom niekedy povieme, že "sa tu zrazu zjavil". Napr. vtedy, keď nikoho nečakáme a zrazu niekto príde za nami s nejakou požiadavkou. Alebo vtedy, keď sme nejakého človeka nevideli veľmi dlho a on sa zrazu objaví v zornom poli života.
Aj sám Ježiš sa zjavuje určitým ľuďom po svojom zmŕtvychvstaní. Robí tak preto, aby jeho najbližší uverili, že žije. Sv. Pavol o tom vydáva svedectvo, keď píše, že sa zjavil Kéfasovi/Petrovi/ a apoštolom. . Potom sa zjavil viac, ako 500 bratom, Jakubovi a napokon aj samotnému Pavlovi /1 Kor 15,1-8/.
Chce sa zjaviť aj nám, aby sme si nemysleli, že naša viera je vierou v nejakého mŕtveho Ježiša z Nazareta. Naša viera nie je mŕtva vtedy, ak sa nám Ježiš zjavil tak, že máme túžbu neustále meniť svoj život a orientovať sa na veci Božieho kráľovstva.
Ak nás neuspokojujú v živote iba pozemské skutočnosti, ale chceme zdvihnúť svoj zrak vyššie, musíme hľadať Ježiša. Bez neho sa nám to nepodarí. On sám nás uisťuje a zároveň upokojuje slovami: "A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím" /Jn 14,14/.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára