V ktorejsi rodine zaznela v sobotu na poludnie výzva z úst domácej panej:Podáva sa obed! Z dielne, v ktorej niečo majstroval otec, zaznela odpoveď:Prídem, len tu niečo dokončím!. Z detskej izby zas odpovedal hlas syna-študenta:Dokončím a prídem!. Je to zaujímavý postreh zo života. Väčšina ľudí má tendenciu dokončiť započaté dielo. Málokto je spokojný s tým, že nedotiahne do konca to, čo začal. Ak niečo zostane nedokončené dnes, ešte aj v noci rozmýšľame, ako dokončíme dielo zajtra.
Raz nám skončia možnosti niečo dokončiť. Rozhodujúce slovo má Boh, ktorý jediný nám môže ukončiť pozemský život a povolať k sebe. Nedokončené veci potom zostávajú tak. Buď sa ich niekto ujme a dokončí, čo sme zanechali, alebo ani nie. To, na čo treba myslieť v súvislosti s odchodom do večnosti, je úsilie dôstojne prežiť život tak, aby sme boli otvorení pre vyššie veci. Majstrovsky túto myšlienku vyznal sv. Pavol, ktorý povedal:"Svoj život si veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu , ktorú som dostal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu Božej milosti" /Sk 20,24/. Apoštol národov naznačuje a povzbudzuje nás k tomu, že je potrebné vytrvať, zotrvať a trvať.
1,Vytrvať. Vytrvať v dobrom, napriek mnohým neprajnostiam života. Z mnohých filmov s tématikou námorníctva si pamätáme repliku:Udržujte kurz! Kapitán určí kurz a loď sa podľa neho plaví. Udržať kurz je dôležité preto, aby sa loď dostala do cieľa.
Život človeka má mať kurz. Má mať kapitána, ktorý určuje hodnotové smerovanie. Má mať cieľ, ku ktoréme smeruje. Ježišovo evanjelium je správnym kurzom, je to životný program, ktorý nás má navigovať do večnosti. Človek má priebežne v živote sledovať správnosť životného kurzu. Má si všímať, či sa neodchýlil od správneho smeru a v kladnom prípade sa usilovať dostať sa do správneho kurzu. Ježiš je ako kapitán na lodi, ktorý pozná cieľ a prostriedky na jeho dosiahnutie. Vytrvať v dobrom, znamená dôverovať mu za každých okolností.
2.,Zotrvať. Zotrvať v tom, čo je príjemné a užitočné. Po tom túžime všetci, aby náš život bol príjemný a aby sme v tomto stave zotrvali čo najdlhšie. Príjemnosť niečoho vnímame najmä fyzicky. Ale aj duša má svoje príjemnosti. Aj ona chce zotrvať v určitom blahu.Fyzické príjemnosti nemôžeme dlhodobo zaručiť. K príjemnostiam duše máme otvorenú cestu vždy. Apoštoli, ktorí zažili Ježišovo premenenie na hore Tábor, konštatovali:"Pane, dobre je nám tu!"/Mt 17,4/. Byť s Pánom bolo pre nich nielen fyzicky príjemné, ale aj v jeho prítomnosti duchovne podrástli. Preto chceli na tomto mieste zotrvať čo najdlhšie.
Duša človeka si žiada určité príjemnosti. Skôr, ako jej to Boh dopraje vo večnosti v absolútnej miere, má k dispozícii tu na zemi príjemnosti eucharistie a ostatných sviatostí. Duša po nich túži, lebo iba vo sviatostnom náručí Božej prítomnosti môže pookriať a prebudiť sa k životu. Zotrvávajme tam, kde sa nám tieto nevšedné dary núkajú. Ich prijímanie je závdavkom budúcich príjemností, ktoré Boh pripravil vo večnosti. Sväté Písmo k tomu dodáva:"Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú" /1Kor 2,9/.
3,Trvať/na niečom/. Sú situácie, pri ktorých človek na niečom trvá. Je presvedčený o svojej pravde do takej miery, že trvá na tom, aby sa veci udiali tak, ako si on praje. Pri tom povie:Ja na tom trvám!
Trvajme na tom, aby nás Boh priebežne očisťoval. Domáhajme sa pred Pánom milosti očistenia od hriechu. Prosme ho, aby odstraňoval z nášho života všetko, čo môže byť prekážkou pre Božie kráľovstvo. Predpokladá to skutočnosť, že pôjdeme s Ježišom do osobnejšieho vzťahu, že nájdeme silu, aby sme prekonali prah zbytočných obáv zo stretnutia s ním. On sám nás k takému kroku nabáda:"Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním"/Mt 11,28/. Ak chce človek zvýrazniť dramatičnosť nejakej situácie, povie:Už je to osobné!. Naznačuje fakt, že to, čo sa dialo v jeho živote doteraz, bolo viacmenej formálne. No v určitom momente nastala zmena. Situácia, ktorá vznikla už má charakter najvyššej citlivosti. Aké je nádherné vyznanie človeka, ktorý konštatuje, že vzťah s Kristom dosiahol preňho najvyššiu métu-stal sa osobým! Stal osobnejším nad všetko ostatné. Snažme sa o tento kvalitatívny postup tak, aby naša formálna viera prerástla do radostného osobného kontaktu s Bohom. Možno aj takým spôsobom, aký nám ukázal apoštol Tomáš. Pri stretnutí so zmŕtvychvstalým Pánom sa dotkol jeho rán a povedal:"Pán môj a Boh môj!"/Jn 20,28/.
Istý majster, ktorý robil pre náš kostol nejakú vec, zvykol konštatovať:Už len dokončiť!. Zdá sa, že je to ľahké-len dokončiť. Dokončievanie býva aj náročné. Chceme svoj život "dokončievať" v atmosfére Božej milosti. Nikto z nás nevie, kedy ten koniec pre nás n astane. Preto je vhodné, aby sme stále túto milosť vyhľadávali a o ňu prosili. Je pre nás užitočné, aby sme život prežili i dokončili na jednej lodi s Ježišom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára